1 Ladislav Hecht, vzostup mladého Žilinčana

V závere 20. rokov minulého storočia mal tenis,  šport s jednou z najdlhších  tradícií v Žiline, silné zastúpenie. Po vzniku Československa sa v Žiline začínajú organizovať klubové majstrovstvá, medzimestské a medzinárodné stretnutia, kde zaznamenávajú úspechy jednotlivci i družstvo.

Medzi najúspešnejších jednotlivcov tenisového oddielu ŠK Žilina patril Ladislav Hecht. Narodil v roku 1909 rodičom Eve a Armínovi Hechtovcom v perle na Váhu- v Žiline.. Patril do početnej rodiny. Vyrastal spolu s tromi sestrami a bratom. Aj jeho o dva roky starši brat Paľo bol znamenitým športovcom, ktorý hral futbal za prvé mužstvo ŠK.

Vhodné zázemie sa vtedy pre šport vytvorilo v žilinskom strednom školstve. Po roku 1918 do škôl na Slovensko prichádzajú proaktívni profesori z Čiech, uplatňujúci moderné metódy.^[3] Platilo to aj pre Štátnu reálku Jána Palárika, kde Ladislav v roku 1919 nastúpil na štúdium  do 1.A.^[4] Svoje vzdelanie v Žiline absolvoval v roku 1926 ako žiak 6.A.^[5]

Športu s najdlhšou tradíciou v Žiline  sa Lasislav Hecht začal venovať ako jedenásťročný. Svoju techniku si cibril hodinami hraním o stenu. Zásluha na objavení mladého talentu patrí  Eduardovi Adamkovi, profesorovi telovýchovy na štátnej reálke, ktorý v mladom Ladislavovi prebudil nadšenie pre šport a nasmeroval jeho dráhu na tenis. Okrem iného sa zaslúžil o vybudovanie tenisových kurtov na školskom dvore reálky.^[6]  Ladislav mu venoval správu:,,Bez Vás, pán profesor, nedostal by som sa tak ďaleko, nespoznal a neprecestoval skoro celý svet.” ^[7]

Ladislav vynikol už ako 14-ročný, keď podal výkon, za ktorý si vyslúžil tretiu cenu v dvojhre mužov na majstrovstvách Slovenska.^[8] Šestnásťročný úspešne reprezentoval svoje rodné mesto na medzinárodnom stretnutí proti LTK Morava. Titul klubového majstra ŠK dosiahol v rokoch 1926 – 1928.^[9] Na domácej pôde sa stal favoritom zápasov. Pre svoj ďalší športový rast potreboval silnejších súperov a viac sa pohybovať na očiach funkcionárov, ktorí vtedy mali rozhodujúce slovo. Preto sa v roku 1930 presťahoval do Prahy.^[10]

V hlavnom meste ČSR zakotvil na najlepšej možnej adrese. Stal sa členom najstaršieho tenisového oddielu 1. ČLTK (Prvý Český lawn tennis Club). Trénerom v tom čase bol Jan Koželuh, ktorého brat sa stal majstrom sveta. Hecht sa mohol učiť i od vtedajšej svetovej jednotky Freda Perryho a množstva ďalších svetových kapacít.^[11] Na dobových fotografiách, na ktorých Ladislav Hecht pózuje vedľa československého popredného hráča Rodericha Menzela alebo amerického tenistu Lestera Stoeffena, je vidieť, že Žilinčan nebol vysoký. Zato bol však svalnatý a atleticky dobre pripravený. Obávanou zbraňou jeho súperov bol Ladislavov backhend, na ktorý nenachádzali protizbraň.^[12] V Čechách bol priebojný, aby sa presadil v pražskej  konkurencii, nesmela mu chýbať motivácia. Zdalo by sa, že sa riadil mottom Milana Rastislava Štefánika: ,,Ja sa prebijem, lebo sa prebiť chcem.”

 

2 Ladislav Hecht v medzinárodnej reprezentácii

 

 V Berlíne ako junior vyhral v roku 1930 turnaj o Landsmanov pohár a v rovnakom roku skončil v československom rebríčku dospelých na 3.- 6. mieste.^[13] Od roku 1931 bol členom a neskôr aj kapitánom československého daviscupového družstva. Stal sa vôbec prvým Slovákom, reprezentujúcim Československo v Davisovom pohári.^[14]

Premiérovo nastúpil v roku 1931 do zápasu proti Španielsku k dvojhre, v ktorej porazil popredného hráča Manuela Alonsa. Naše družstvo neočakávane porazilo jasného favorita 3:2 a rozhodol o tom Hechtov výkon.^[15]

V Aténach  Ladislav opäť získal bod v dvojhre a ČSR zvíťazilo proti Grécku 4:1. V rovnakom pohári ČSR vyhrala aj nad Talianskom 5:0. Správa zo zápasu: ”Talentovaný junior Hecht zaslúžene vyhral na základe výbornej techniky a taktiky a preukázal obdivuhodnú bojovnosť. Najväčším prekvapením bolo jeho víťazstvo nad novou talianskou hviezdou de Stefanim.”^[16] Hecht v semifinále vyhral obe dvojhry. Postúpili sme do finále proti favorizovanej Británii. Hecht podľahol Perrymu, ale 3:0 na sety porazil vtedy svetovú dvojku Henryho Austina.^[17] O Mladom Žilinčanovi šírili chváli aj v týždenníku Star. Publikovali, že najväčšou Hechtovou zbraňou je jeho backhand. Upútal pozornosť svetového kritika A. Wallisa Mayera, ktorý Hechta označil za najväčší objav roka 1931.

 Ladislav musel nastúpiť na povinnú vojenskú službu, kde  mal ako vojak v roku 1932 menej možností hrať tenis, a predsa sa umiestnil v jednom z rebríčkov za rok 1932 druhý, v inom rebríčku sa umiestnil tretí.^[18]

Ladislav ale nezabudol, že pochádza zo žilinských radov. V Žiline ho privítali v roku 1933, keď sa prišiel spolu  s viacnásobnou tenisovou jednotkou, Roderichom Menzelom, a ďalsími poprednými športovcami priatelsky stretnúť s  tenisovými pretekármi ŠK Žilina.^[19]

 Patrí mu titul viacnásobného majstra Československa v mužskej a v zmiešanej dvojhre. V roku 1938 patril k elite hráčov svetovej desiatky.^[20]

3 Únik pred nacistickou hrozbou

Svojej vlasti robil nepretržite až do roku 1938 vo všetkých prestížnych, najmä európskych súťažiach dobrú reputáciu. Po anexii československých území po Mníchovskej dohode dostal Hecht ponuku od asistenta Adolfa Hitlera reprezentovať nemecký daviscupový tím. Ladislav vtedy ponuku odmietol, tušiac nebezpečenstvo, ktoré by mu v nacistickej krajine hrozilo. Krátko pred obsadením českých krajín nacistickým Nemeckom sa mu podarilo emigrovať do Spojených štátov amerických, kde si založil rodinu. So svojou životnou láskou Kitty mal dvoch synov – Andrewa a Timothyho. Počas vojny pracoval v zbrojárskej továrni a naďalej sa venoval bielemu športu na vysokej úrovni. Iskra nadšenia pre biely šport v ňom tlela po celý život, o čom svedčí jeho účasť v súťažiach v jeho novom domove v zámorí. Po vojne zaujal prvé miesto medzi hráčmi východnej časti USA.

 Pozemská púť Ladislava Hechta sa skončila v jeho novej vlasti v USA, v New Yorku, dňa 27. mája 2004.

V roku 2005 bol zapísaný do siene slávy židovského športu a v roku 2007 bol zapísaný do novootvorenej Siene slávy slovenského tenisu.

Záver

Odchovanec žilinského gymnázia a tenisového oddielu ŠK Žilina, Ladislav Hecht, dosiahol vďaka tvrdej práci a pevnému zázemiu vynikajúce úspechy na svetovej scéne, aj keď sa mohlo zdať, že na to nemá všetky predispozície, pretože bol nízky. Bol priebojný a k okolnostiam, ktoré mu pomohli presadiť sa, prechovával vďaku. Športu zostal verný celý život a dožil sa úctyhodného veku. Najdôležitejšia bola preňho schopnosť športu spájať ľudí. Navštívil mnoho krajín a aj sa rád vracal do rodnej vlasti pestovať športového ducha mládeže pri priateľských zápasoch v Žiline a Prahe. Svojou cieľavedomosťou, vytrvalosťou a šikovnosťou môže byť aj v súčasnosti vzorom pre všetkých  mladých športovcov.

---

^[1] https://www.noveslovo.sk/c/25045/Dovidenia_v_Sydney (Cit. 2023-09-10)

^[2] Ďalej iba ŠK Žilina/ ŠK.

^[3] FRANKL, P. Židia v Žiline- osobnosti, s. 51.

^[4] Štátny archív v Žiline, Výročná správa štátnej reálky Jána Palárika v Žiline, ročník 1919-20.

^[5] Štátny archív v Žiline, Výročná správa štátnej reálky Jána Palárika v Žiline, ročník 25-26.

^[6] BUČKA, P. Šport v Žiline v premenách 20 storočia, s. 254.

^[7] FRANKL, P. Židia v Žiline- osobnosti, s. 52.

^[8] Výročná správa Športového klubu Žilina,( súhrn 35 rokov od 1908-1943), tenisový odbor, s. 27.

^[9] FRANKL, P. Židia v Žiline- osobnosti, s. 50.

^[10] BUČKA, P. Šport v Žiline v znamení modro-bielej, s. 131.

^[11] FRANKL, P. Židia v Žiline- osobnosti, s. 52.

^[12] Tamtiež, s. 56.

^[13] Tamtiež, s. 52.

^[14] BUČKA, P. Šport v Žiline v znamení modro-bielej, s. 131.

^[15] FRANKL, P. Židia v Žiline- osobnosti, s. 53.

^[16] Tamtiež, s. 53.

^[17] Tabuľky aktivity hráčov, rok 1931. Databáza medzinárodnej tenisovej federácie. https://www.itftennis.com/en/players/ladislav-hecht/800170971/usa/mt/s/activity/#pprofile-info-tabs (Cit. 2023-09-5)

^[18]  FRANKL, P. Židia v Žiline- osobnosti, s. 53.

^[19] Výročná správa Športového klubu Žilina,( súhrn 35 rokov od 1908-1943), tenisový odbor, s.28.

^[20]  BUČKA, P. Šport v Žiline v znamení modro-bielej, s. 131.