Úvod
Témou našej práce je história neologickej synagógy v Žiline, ktorá je spätá so židovskou komunitou, ktorá žila v našom meste a vytvorila veľa pamiatok, ktoré sú súčasťou Žiliny aj v súčasnosti. Prečo práve táto stavba? Neologická synagóga je považovaná za jednu z najpozoruhodnejších pamiatok modernej medzivojnovej architektúry s celoeurópskym významom. Od roku 1963 je národnou kultúrnou pamiatkou. V ankete v roku 2000 ju architekti zaradili medzi 5 najdôležitejších občianskych stavieb 20. storočia na Slovensku.
Naším cieľom je stručne opísať, ako sa v čase menila jej architektúra, ale aj jej využitie.
1 Židia v Žiline
Žilina sa v druhej polovici 19. storočia začala rýchlo rozvíjať, za čo vďačila predovšetkým výstavbe košicko – bohumínskej železnice (1870). Tento rozvoj prilákal do Žiliny aj silnú vrstvu židovského obyvateľstva. V roku 1930 zo 17 473 obyvateľov bolo už 2480 židov (14,2%).[1] Najväčší rozmach židovského obyvateľstva v Žiline nastal v období prvej Československej republiky. Židovskí architekti sa aktívne podieľali na výstavbe Žiliny a jej premene na moderné mesto. V roku 1923 sa žilinská Židovská náboženská obec (ŽNO) rozštiepila na dve skupiny – neologickú a ortodoxnú. Stará synagóga z roku 1861 pripadla neologickej obci, zatiaľ čo ortodoxná náboženská obec si v roku 1927 postavila svoju synagógu na dnešnej Dlabačovej ulici. Postupne sa väčšia časť židovského obyvateľstva hlásila k neologickej obci. To spôsobilo, že budova starej synagógy veľkému množstvu veriacich prestala vyhovovať, a tak sa židovská neolologická obec rozhodla na jej mieste postaviť novú.
2 Stavba novej synagógy
Dňa 18. decembra 1927 sa uskutočnilo valné zhromaždenie ŽNO, na ktorom väčšina rozhodla o stavbe novej synagógy. Na plány stavby sa schválilo 30 000 Kč.[2] Medzinárodná súťaž sa uskutočnila v roku 1928 a zvíťazil v nej návrh nemeckého architekta Petra Behrensa. Na druhom mieste skončil projekt Lipóta Baumhorna a na treťom Josefa Hoffmanna.
Verejná súťaž na staviteľské a remeselné práce na stavbe synagógy bola vyhlásená 9. augusta 1928. Ponuky bolo potrebné predložiť do 4. septembra. V tejto súťaži vyhrala stavebná firma Bratia Ing. Novák, Žilina – Trnava. Vedúcim stavby sa stal Žigo Wertheimer.[3]
Súčasná synagóga stojí na mieste pôvodnej synagógy z roku 1861 a jednoposchodovej starej židovskej ľudovej školy, ktorá sa nachádzala vo dvore starej synagógy.
Samotná stavba sa realizovala v rokoch 1929 – 1931. Na stavbu nebolo dosť peňazí a aj keď majetnejší členovia poskytli neraz vysoké finančné čiastky, ŽNO si musela zobrať vysokú hypotéku, približne 2 milióny vtedajších korún. V dôsledku vysokých nákladov na stavbu stálo jedno trvalé miesto na sedenie v synagóge 10 000 korún.
- Exteriér
Peter Behrens vo svojom projekte najlepšie vyriešil nepravidelnosť a svahovitosť pozemku, do ktorého budovu začlenil prostredníctvom terás. Hlavný objem pôsobí dojmom symetrie, čomu napomáha kupola. Túto symetriu však porušujú asymetricky pôsobiace sekundárne časti objektu – na južnej strane sa v samostatnom nízkom krídle nachádza zimná modlitebňa, ktorá je však vyvážená nízkym krídlom so vstupnou terasou a schodiskom okolo vstupu do budovy na severnej strane. Vedľajšie časti objektu sú obložené murivom z pieskovca, ktoré si aj po rokoch zachovalo pôvodnú štruktúru a farebnosť. Všetky vonkajšie steny synagógy sú členené 11 úzkymi vertikálnymi oknami. Tieto okná boli pôvodne vitrážové a ich rámy mali modrú alebo zelenú farbu. Okrem kupoly, ktorá už zďaleka prezrádzala, že budova slúži ako synagóga, sa na jej vrchole nachádzala šesťcípa kovová Dávidova hviezda ako jeden zo symbolov židovstva. Menšie Dávidove hviezdy asi štvrtinovej veľkosti sa nachádzali vždy po jednej na každom nároží. Nad vchodom sa nachádzal symbol dvanástich tabúľ zákona. Všetky tieto znaky prezrádzajúce pôvodné využitie budovy z nej boli odstránené po tom, ako ju ŽNO odovzdala mestu Žilina po druhej svetovej vojne na kultúrne účely.
2.2 Pôvodný interiér
Jadro interiéru predstavuje priestor hlavnej sály, ktorá má tvar štvorca. Na severnej a južnej strane sa nachádzajú pozdĺžne predsiene, ktoré centrálnemu priestoru opticky dodávajú
tvar obdĺžnika.[4] Na severe, západe a juhu sú na ôsmich nosných pilieroch umiestnené galérie. Na východnej strane sa nachádzal vo výklenku svätostánok. Pozadie svätostánku tvorila schránka Aron ha-Kodeš, skrývajúca zvitky Tóry. Po stranách svätostánku sa nachádzali miestnosti kantora a rabína. Hlavný priestor na prízemí bol určený pre mužov a nachádzalo sa tu 450 sedadiel. Pre ženy bolo vyhradených 300 sedadiel na galériách. Kupola bola ozdobená veľkou zlatou Dávidovou hviezdou, v ktorej prienikoch boli menšie hviezdy. Podlaha bola pokrytá mozaikou pripomínajúcou koberec. Okná boli väčšinou modré, takisto lavice z mäkkého dreva a dvere. V predsieňach sa nachádzali dve zeleným mramorom obložené niky so stenovými fontánkami.
3 Využitie synagógy v histórii Žiliny
Svojmu pôvodnému účelu slúžila synagóga približne desať rokov. Počas 2. svetovej vojny bola značne poškodená a vykradnutá Nemcami a gardistami. Do roku 1949 sa tu nachádzal sklad obilia, umelých hnojív a nábytku. Niekedy v tomto období pripadla budova neologickej synagógy späť ŽNO v Žiline. Zdecimovaná židovská obec sa už viac o synagógu nedokázala starať. Keďže budova chátrala, v roku 1953 sa ŽNO rozhodla predať ju mestu Žilina na kultúrne účely. Náboženský život sa v nej už nikdy neobnovil.
Už v roku 1950 v upravenej miestnosti zimnej modlitebne začala pôsobiť profesionálna Bábková scéna Krajového divadla pracujúcich. V roku 1955 bola synagóga zásadne prestavaná na koncertnú sieň podľa návrhu Václava Čápa.
Od roku 1960 budovu dostal do správy novovzniknutý Park kultúry a oddychu mesta Žilina. Od toho istého roku začala koncertnú sieň ako prednáškovú miestnosť využívať tiež vtedajšia Vysoká škola dopravy a spojov, dnešná Žilinská univerzita, ktorá sa do Žiliny práve presťahovala z Prahy. V roku 1963 bola synagóga vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku ako jedna z prvých stavieb postavených počas medzivojnového obdobia. V roku 1988 odovzdala vysoká škola synagógu mestu Žilina. V roku 1990 sa uskutočnila reštitúcia vlastníctva a budova pripadla znova do vlastníctva ŽNO. ŽNO budovu následne prenajala Mestskej správe kín mesta Žilina a vzniklo tu kino Centrum. Kino ukončilo svoju prevádzku v roku 2009. ŽNO však
chcela v synagóge naďalej udržať kultúru. Preto oslovila viaceré inštitúcie, aby budovu prerobili a vytvorili v nej nejaké kultúrne centrum. Od roku 2011 bola budova v rekonštrukcii
podľa projektu občianskeho združenia Truc sphérique s podporou ŽNO ako vlastníka budovy. Základným zámerom bolo odstránenie nepôvodných zásahov a následná premena budovy na
kultúrnu inštitúciu. Rekonštrukčné práce boli ukončené v roku 2017. Hlavným architektom bol Martin Jančok. „Od začiatku bolo okrem zodpovednosti za Behrensovu architektúru rovnako dôležitou motiváciou aj to, že chceme dať pamiatke nový život.“[5] A to sa aj podarilo. V novej synagóge sa uskutočňujú koncerty, výstavy, rôzne kultúrne akcie, napr. Žilinský literárny festival a pod.
4 Záver
Témou našej práce bola história neologickej synagógy v Žiline. Pred napísaním práce sme si stanovili ciele objasniť a stručne opísať, ako sa v čase menila jej architektúra, ale aj jej využitie.
Je to príbeh budovy, odrážajúci život a dobu ľudí a národností žijúcich u nás od predvojnového obdobia až po súčasnosť. Budovy, ktorú sa rozhodla postaviť židovská menšina, menšina, z ktorej pochádzali mnohé významné osobnosti, napr. židovskí architekti, ktorí sa aktívne podieľali na výstavbe Žiliny. Na začiatku príbehu stál mimoriadny akt, keď zvíťazil návrh architekta nežidovského pôvodu. Poučenie pre nás? Nezáleží na národnostnej príslušnosti, keď ide o kvalitu, ktorá je oceňovaná v tomto prípade v celej Európe dodnes.
Je to aj príbeh plný hrôzy a ľudského nešťastia z doby vojnového Slovenska, keď sa v synagóge skladoval arizovaný nábytok a po ukončení tejto temnej etapy našej histórie už zdecimovaná židovská obec nemala prostriedky na jej obnovu.
Je to aj príbeh prebúdzania sa k životu, ktorý sa vracal postupne do synagógy v podobe jej kultúrneho využitia, i keď poplatného svojej dobe, keď synagóga slúžila ako koncertná sieň (1955-1960), aula vysokej školy (1960-1988) alebo kino (1990-2009). Zároveň je to aj príbeh sily ducha nadšencov občianskeho združenia Truc sphérique. Vďaka nemu sa v novej synagóge uskutočňujú koncerty, výstavy, rôzne kultúrne akcie za účasti umelcov a verejnosti, u ktorých nezáleží na národnosti či etnicite, ale len na prezentácii tohonajlepšieho, čo kultúra môže ponúknuť nám, širokej verejnosti – Žilinčanom, Slovákom, Židom, Rómom, Maďarom, Európanom, kozmopolitom…
Autorka: Vanesa Kubová, septima A
Konzultantka: PhDr. Alica Virdzeková
Gymnázium, Varšavská cesta 1, 010 08 Žilina
[1]Štatistický lexikón obcí v Krajine slovenskej.
[2] FRANKL, P., FRANKL, P. Židia v Žiline, s. 88-89.
[3] GROMA, P., NOVÁK, M., ŠŤANSKÝ, P. ŽILINA Solna – Sillein – Zsolna GENIUS LOCI,
s. 15-16.
[4] Štátny archív Bytča, pobočka Žilina, fond ZČRT ŽA, Žilinská synagóga – Neologická synagóga
[5] https://www.novasynagoga.sk/historia)(2021-08-01)