Dionýz Lénard, vtedy mladý ambiciózny Žilinčan, ktorý urobil odvážny čin, na aký by sa hocikto neodvážil. Varoval nevinných ľudí pred hrôzami ukrytými v koncentračnom tábore Majdanek. Chlapec, ktorý ušiel z nacistického pekla, aby svedčil a stal sa hrdinom. Dionýz sa narodil 23. septembra 1912 v Budapešti, kde aj začal v septembri 1918 chodiť do ľudovej školy. Jeho otec Adolf bol Slovák, zatiaľ čo jeho matka Tereza pochádzala z Maďarska. Po skončení prvej svetovej vojny sa rodina presťahovala na Slovensko. V roku 1919 sa do rodiny narodila dcéra Klára. V septembri 1923 začal Dionýz navštevovať meštiansku školu v Martine a od roku 1925 v Žiline.[1] Školské vzdelávanie sa pre Dionýza...
Vojna- udalosť, ktorá spája a rozdeľuje, ničí a vytvára. Je to temná stránka ľudí, ktorá sa vynára v okamihu, keď sa stratia diplomatické cesty a nastúpi nenávisť. Bezpochyby zanecháva hlbokú stopu v našich dejinách či vo vnútri jednotlivcov. Vyvoláva v ľuďoch silné emócie, a to nielen strach, obavy a hnev, ale najmä túžbu po mieri a spravodlivosti. Dokáže ovplyvniť takmer všetky aspekty nášho každodenného života. Napriek neuveriteľne ničivým dôsledkom vojen, od nepamäti boli našou súčasťou. Osudy všetkých ľudí, ktorí trpeli počas druhej svetovej vojny, sa snáď nikdy nedozvieme. Môžeme sa však pokúsiť zviditeľniť tých, ktorých by sme nazvali hrdinami. Jedným z takých je aj Šlomo Breznic. Šlomo Breznic pochádzal zo...
Moja práca chce priblížiť situáciu v školstve v Žiline po vzniku Československa a príchod českých učiteľov do slovenských škôl. Uvedomila som si, že na Slovensku sa vystriedali rôzne národnosti a mnoho učiteľov z iných krajín, a z toho dôvodu som sa rozhodla priblížiť príchod Čechov na slovenské školy v Žiline po vzniku ČSR. Na Slovensku bol nedostatok inteligencie, znamenalo to i nedostatok učiteľov, ktorí boli schopní vyučovať na stredných školách, a preto prichádzajú českí učitelia z Prahy a ďalších oblastí Čiech, aby zabezpečili odborne výučbu predmetov, dokonca i slovenského jazyka v stredných školách na Slovensku, a teda aj v Žiline. Títo pedagógovia, ktorí i napriek nie vždy dobrým podmienkam, v ktorých pôsobili a žili, sa zaslúžili o rozvoj...
Ja som biely, ty si čierny, ideme za rovnakými cieľmi. Veď všetci sme rovnakí a vidíme rovnaké oblaky. Ja som chudobný a ty si bohatý, ja som špinavý a ty si opratý. Ale máme to isté srdce či v chudobe, či v bohatstve. Ja som múdry, ty si nevzdelaný, ale obaja sme vždy čestní. Svet od nevzdelaného odrezali a my sme sa svedkami toho stali. A preto múdri byť chceme, iba tak niečo dosiahneme. Jakub Artim (7.B) ZŠ s MŠ Kalinčiakova 12, Bratislava (vyučujúca: Mgr. Jana Zemániková)
