Obsah
1 Slnečná stráň, začiatky osídlenia ……………………………………………………………………………………….. 1
2 Prvá ČSR a problémy s minoritou ………………………………………………………………………………………. 1
3 Tragédia na Slnečnej stráni ………………………………………………………………………………………………. 2
4 Porajmos v našom okolí …………………………………………………………………………………………………… 4
5 Chceme si pamätať? ………………………………………………………………………………………………………… 5
Obrázok 1: Prípis Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska o Cigánoch, Štátny archív BB, Pobočka Kremnica, Adm. Sv. Kríž. 1203-1600 …………………………………………………………………………….. 7
Obrázok 2: Prípis tekovského župana z roku 1921, Štátny archív BB, Pobočka Kremnica, Adm. Sv. Kríž. 1203-1600 …………………………………………………………………………….. 8
Obrázok 3: Úprava stíhania Cigánov, župný úrad Zvolen 1924, Štátny archív BB, Pobočka Kremnica, Adm. Sv. Kríž. 1203-1600 ……………………………………………………………………………….. 9
Obrázok 4: Opis stavu Svätého Kríža nad Hronom od úradníka notariátu, NÚ- Ž, Obvodný notársky úrad, administratívne, 1944-45, kartón č. 15 ……………………………………………………………………………….. 10
Obrázok 5: Ukážka súpisu rómskeho obyvateľstva, NÚ- Ž, Obvodný notársky úrad, administratívne, 1944-45, kartón č. 15 ……………………………………………………………………………….. 11
Obrázok 6: Klasická mapa so zobrazením Slnečnej stráne …………………………………………………………………………….. 12
Obrázok 7: Satelitná mapa zachytávajúca Slnečnú stráň a Partizánsku ulicu …………………………………………………………………………….. 12
Obrázok 8: Obrázok Kálmána Anderleho zachytávajúci cigánsky tábor na Slnečnej stráni na začiatku XX.storočia ……………………………………………………………………………….. 13
Obrázok 9: Pamätník odvlečeným Rómom v Lutile …………………………………………………………………………….. 14
1 Slnečná stráň, začiatky osídlenia
Slnečná stráň sa nachádza v k. ú. Žiar nad Hronom, mimo zastavaného územia, pri vyústení Dedičnej štôlne do rieky Hron. Je pod lesom, neďaleko čadičového lomu, dobre chránená pred poveternostnými vplyvmi. Práve vhodná poloha jej dala radostne znejúce meno.
Oddávna bola známa ako miesto, kde sa usídlili Rómovia. „Prvé zmienky o ich príchode na Pohronie zachytávajú kráľovské listiny písané v latinčine z XIV.- XV. storočia. Podľa záznamov po roku 1400 sa tieto skupiny na Pohroní nazývali Cigáni. Najstaršia kronika mesta Žiaru nad Hronom je od roku 1956, kde je spomenuté že k obyvateľom Žiaru patrili občania výchovného sektoru, ktorí bývali v starej časti obce, na majeri Kupča a na Slnečnej stráni, ktorá bola považovaná za cigánsku kolóniu.“
Od novoveku tam žilo približne 140 Rómov, väčšina z nich z rodiny Šarköziovcov. Táto rodina je zmieňovaná ako najdlhšie usadená na Slnečnej stráni, čo dokazujú aj evidenčné zoznamy, nájdené v Štátnom archíve Banská Bystrica, pobočka Kremnica (viď obr. 5).
Slnečná stráň bola zrejme vnímaná, ako niečo exotické a malebné. Stala sa totiž námetom
viacerých pohľadníc z konca storočia z Garamszentkersztu (Svätého Kríža nad Hronom, viď obr. 8-9). V dobových archívnych dokumentoch sme nenašli zmienky o konfliktnom spolužití majority a Rómov zo Slnečnej stráne, je ale možné, že časť archiválií bola po vzniku ČSR presunutá do Maďarska.
2 Prvá ČSR a problémy s minoritou
Prvá svetová vojna spôsobila hospodársky úpadok územia. Naším regiónom prechádzala
hranica nástupníckej ČSR, ktorá dlhé obdobie bola pomerne nejednoznačná. Ešte v roku 1919 bola napr. pri obci Hronská Dúbrava prítomná maďarská armáda. Boje znamenali pokles životnej úrovne obyvateľstva, medzi nimi aj Rómov.
Sociálny tlak zhoršil vzťahy medzi minoritou a majoritou, čo dokazujú aj archívne materiály.
Na Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska začali prichádzať podnety z mestečiek a obcí, ktoré žiadali pomoc pri riešení „cigánskej otázky“.
Prvý obežník z roku 1921 (viď obr. 1-2-3)konštatuje zložitejšiu, horšiu situáciu v českej časti
štátu, kde sa Rómovia „túlajú z miesta na miesto, kradnú, pália a často aj lúpia a vraždia“.
O slovenských Rómoch, naproti tomu, konštatuje, že sú menej problémoví, lebo: „veľa cigáňov je usedlých, čo v českých zemiach nieto“. Ako problémoví sú vnímaní Rómovia, prichádzajúci cez novovytvorenú hranicu z Maďarska, títo sú vnímaní ako „obťažní cudzinci“, ktorých príchodu je potrebné urobiť „prítrž“. Preto je prijaté rozhodnutie o úprave legislatívy voči domácim cigáňom a cigáňom- cudzincom.
Aj v obežníkoch z rokov 1924, 1926 sa opakujú, doslova kopírované pasáže, utvrdzujúce, že
„Cigáni žobrú, kradnú, stávajú sa nebezpečnými majetku i životu a sú na ťarchu ľudskej spoločnosti.“
Zaujímavé je, že zmienky o reálnych útokoch som v dobovej regionálnej tlači nenašiel.
Konkrétnejší je ale napríklad obežník z júla 1921 (viď. obr. 2), ktorý hovorí menovite o sťažnostiach pochádzajúcich z Hontianskej stolice.
V snahe upokojiť pomery, boli prijaté viaceré protirómske opatrenia. Tie ale smerovali hlavne proti kočovným Rómom. Šlo napríklad o tzv. cigánsku legitimáciu pre jedinca a kočovnícky list pre hlavu rodiny. Zákon č. 117 z roku 1927 O potulných Cigáňoch ustanovil vznik Ústredia pre potulných Cigáňov. To začalo v Československu pôsobiť v roku 1928.
O Rómoch zo Slnečnej stráne konkrétne údaje v tomto čase chýbajú. Je možné, že to bolo
dané skutočnosťou, že patrili k menej problémovým, už dlhší čas usadeným skupinám.
3 Tragédia na Slnečnej stráni
Situácia sa výrazne začala meniť v období Slovenského štátu, keď sa stupňoval nacionalizmus a vláda postupne rad rasovo nepriateľsky orientovaných zákonov, ktoré vyústili do prijatia Židovského kódexu, ale aj „anticigánskej“ legislatívy. Práve tieto legislatívne normy mali vyústenie v šoa- genocíde židovských spoluobčanov a v porajmos- vraždení Rómov.
Rómska aktivistka a riaditeľka Ústavu Romologických štúdií na UKF v Nitre, Jurina Rusnáková, o často prehliadanom holokauste Rómov hovorí: „O holokauste Rómov vieme málo. Tragické udalosti a osudy prenasledovaných, mučených a vyvražďovaných počas druhej svetovej vojny sú odkrývané pomaly, pozornosť im venujú iba jednotlivci a mnohé sa už nedozvieme. Jedno je však isté. Zlo sa plazí pomaly a nenápadne a udrie, až keď vycíti, že môže. Vždy najskôr na najslabších, tí sú najľahším cieľom, na nich sa dobre demonštruje sila. A potom „nastolí poriadok“ pre všetkých.“
Možno práve tieto slová a neznalosť problematiky ovplyvnili môj výber súťažnej témy. Zvlášť, keď som sa dozvedel, že holokaust Rómov- porajmos, za udial aj neďaleko miesta, kde žijem. Jednalo sa o zmienenú osadu na Slnečnej stráni a jej obyvateľov, rodinu Šarköziovcov. Ich príbeh ukazuje, že ani akceptovanie majoritou neznamená automaticky, že Rómovia sú v bezpečí.
Kým prerozprávam tragický príbeh zo Slnečnej stráne, je dobré zmieniť dobový kontext: Už
v roku 1940 bola, podobne ako pri ustanovení, kto je Žid, ustanovená definícia, kto je „Cigán“. Malo ísť o osobu, ktorá má oboch rodičov Cigánov, žije kočovným spôsobom života, alebo žije usadlým spôsobom života, ale sa vyhýba práci. Po zadefinovaní, o koho sa pri pojme Cigán jedná, nastavili opatrenia smerujúce k obmedzeniu ich občianskych a ľudských práv.
„K neľudským opatreniam boli od apríla 1941 prijaté nariadenia o zaraďovaní Rómov do
pracovných útvarov, kam boli umiestňované tzv. asociálne osoby, pričom do tejto kategórie spadali aj nezamestnaní Rómovia.“
„V apríli 1941 vydalo ministerstvo vnútra vyhlášku č.163 „o úprave niektorých pomerov
Cigánov“. Táto vyhláška sa dotkla nielen početne menšej skupiny olašských Rómov, ktorým bolo zakázané kočovanie, pričom im odobrali kone a vozy, ale aj všetkých usadlých Rómov: títo boli povinní odstrániť svoje obydlia od štátnych alebo miestnych ciest, a umiestniť ich „oddelene od obce, na mieste odľahlom a obcou vyznačenom“.
Nasledovalo nasadenie Rómov v pracovných táboroch. Medzi prvé tábory, do ktorých vyviezli slovenských Rómov, patrili útvary v Očovej a v Moste na Ostrove. Tieto útvary neboli ešte trvalé, v decembri boli Rómovia prepustení domov.
V roku 1942 už vznikli trvalé Pracovné útvary pre „Cigánov a asociálov“. Pracovné tábory boli v rokoch 1942 – 1944 hlavným nástrojom politiky prenasledovania Rómov. Obyvateľov Slnečnej stráne sa prvotné perzekúcie nedotkli, viacerí mali zamestnanie, žili usadlým spôsobom života. O ich nasadených nie je v dostupných materiáloch zmienka.
Štát protirómske opatrenia stupňoval. „Pokiaľ v obci žili najmenej tri rómske rodiny, okresný
úrad ustanovil „cigánskeho vajdu“, ktorý bol podriadený miestnemu richtárovi a zodpovedal za plnenie jednotlivých protirómskych opatrení. Rómovia nesmeli cestovať verejnými dopravnými prostriedkami, mali obmedzený vstup na verejné miesta, do miest a obcí smeli vstupovať len vo vymedzené dni a hodiny (napríklad dvakrát do týždňa v dopoludňajších hodinách). Nesmeli vlastniť psov, v obchodoch a pohostinstvách im nesmeli predávať alkoholické nápoje, opakovane boli zo strany príslušníkov Hlinkovej gardy vystavovaní ponižujúcim telesným prehliadkam.“
Na území Slovenska došlo ku najkrutejšiemu prenasledovaniu Rómov po vypuknutí
Slovenského národného povstania, keď bolo Slovensko okupovaným územím. Po jeho vypuknutí mnohí Rómovia narukovali do Československej povstaleckej armády, po jeho potlačení ostali v horách ako partizáni. Najmä z Podpoľania bolo mnoho rómskych partizánov ako boli Anton Facuna, Klincovci z Dúbravy, Berkyovci z Detvy, Očovej a Hriňovej.
V dôsledku SNP, ako pomsta za údajnú pomoc partizánom, bola zlikvidovaná na našom
území aj rómska osada na Slnečnej stráni.
17. októbra 1944 nemecká jednotka, ktorá sa vracala sa z povstaleckého frontu pri Pitelovej, narazila na dva domy „cigánskej osady“ na Slnečnej stráni, pri Svätom Kríži. Obývali ich hudobnícke rodiny. Obe odmietli evakuáciu do okolitých dedín a lesa, lebo s majoritou žili v korektnom vzťahu, neboli pokladaní za „asociálnych“ a na evakuáciu do hôr nevideli dôvod. Napriek zmienenému nemecká jednotka na konci vojny vyvraždila 24 členov z osady, ktorá bola Rómami osídlená dlhodobo.
Pamätník udalosti, Jozef Lupták, spomína: „Upálili ich zaživa, jedna žena z nich sa zachránila, bola celá spálená. Potom ju opatrovala moja mama. Oni boli hudobníci a považovali sa za občanov, ako hociktorí iní. Ostatní Cigáni z osady ušli do lesa. Kapelníkmi boli Jozef Šarközy a druhý, Lajo Šarközy. Najskôr mali jednu kapelu, potom si založili druhú, no a keďže chceli dokázať, že sú hudobníci, hrali aj vtedy, keď dom bol už zapálený. Pohľad, ktorý zostal po zhorenom dome s ľuďmi, bol hrozný.’’
Záznam z prepisu kroniky Svätého Kríža nad Hronom hovorí: „…Následne boli cigáni
sústredení v dvoch domčekoch, tie boli poliate benzínom a zapálené. Výsledkom bolo 24 popálených osôb. Jedine 15 ročnej Margite Šarköziovej sa podarilo zachrániť útekom cez okno. Nemeckí vojaci tu zlikvidovali 24 členov Šarközyovskej rodiny- mužov, ženy a deti. Cigánski občania, ktorí prežili streľbu, údajne neprestali hrať, ale ich domy boli poliate benzínom a zapálené.“
O tom, že život Róma nemal zrejme rovnakú hodnotu, ako život majority, svedčí aj ďalší zápis úradníka Obvodného notárskeho úradu, ktorý vo svojom oznámení zo dňa 26. októbra 1944 ministerstvu vnútra mapuje stav Svätého Kríža nad Hronom na konci vojny. Na základe požiadavky národného výboru sumarizuje škody: 90% poškodenie domov strelami, zničené strechy, vybité okná, štyri zhorené budovy (lekáreň, obchod, 2 obytné domy- nie však na Slnečnej stráni), 60% armádou vyrabovaných obydlí, zničenú infraštruktúru…
Ale, ako autor dokumentu uvádza: „ Obyvateľstvo utrpelo na životoch malé straty- 1 mŕtvy.
Bolo popravených asi 20 Cigánov miestnych.“ (viď obr. 4) Ďalej už nasledujú sťažnosti na chýbajúci kontakt s úradmi, zlé vlakové spojenie, potrebu riadiť zásobovanie či chýbajúceho notára.
4 Porajmos v našom okolí
Vyvraždením rodiny Šarköziovcov sa výpočet rómskych obetí II. svetovej vojny z nášho okolia nekončí. Najväčšej brutality voči civilnému obyvateľstvu – i voči Rómom – sa dopúšťal na strednom Slovensku trestný oddiel Einsatzkomando XIV, so sídlom v Banskej Bystrici. Dôvodom na zásah boli často ničím nepodložené domnienky ak, napríklad, videli niekoho vychádzať z lesa, tak ho zadržali a obvinili, že pomáha partizánom. Na základe takéhoto vymysleného dôvodu z obce Lutila pri Žiari nad Hronom odviezli všetkých Rómov do Turčeka, kde ich povraždili. Zámienkou bola údajná spolupráca s partizánmi. Ako ale neskôr pamätníci uviedli, obyvatelia obce neboli partizáni a nik z obce s partizánmi ani nespolupracoval.
Bez bližšieho upresnenia sa v zmieňovanej kronike Žiaru nad Hronom spomína, že na konci
vojny boli v Bartošovej Lehôtke boli zavraždení traja Rómovia a píše sa aj o nezvestných Rómoch z okolia Jastrabej.
5 Chceme si pamätať?
Na záver považujem za potrebné konštatovať, že pamiatku zavraždených Rómov si dlhé
obdobie v našom okolí nik nepripomínal, za utrpenie neboli nikdy finančne, ani iným spôsobom odškodnení.
Až v XXI. storočí, presnejšie v decembri roku 2005, bol odhalený pamätník venovaný
rómskemu utrpeniu počas druhej svetovej vojny na návsi v obci Lutila. Na jeho zriadení sa podieľalo Slovenské národné múzeum (SNM) a Občianske združenie In minorita v rámci projektu Mabisteren!
Jana Mojžitová zo SNM, pri odhalení konštatovala: „Nie je nám známe, že by lutilskí
Rómovia mali svoj hrob, aj preto sme sa rozhodli práve v tejto dedinke odhaliť malý
pamätníček. Autormi sú Ladislav Čisárik ml. a Alexander Reindl. Podstavec pamätníka je z
miestneho kameňa, ktorý v medzivojnovom období tamojší Rómovia spracúvali.10
Čo sa týka upálenej rodiny Šarköziovcov, oficiálny, umelecky stvárnený pamätník nemajú. Na mieste sa nachádza malý pamätník, ktorý údajne vybudovali miestni Rómovia. Pamätník sa nachádza v ťažko dostupnej lokalite pri Partizánskej ulici č. 145 asi 30 metrov od cesty. Za ním je malý kameňolom. Pamätník je postavený na skládke prírodného kameňa a pozostáva z betónového podstavca a terazzovej dosky. Priamo na rovnej kamennej doske je vytesaný pozlátený nápis. Okrem mena rodiny neposkytuje formácie, že obeťami boli Rómovia.
Nápis znie: „Na tomto mieste / 14 októbra 1944 / fašisti upálili / 24 členov rodiny /
Šarköziových.“ Dátum ich smrti si takmer nik nepripomína, nekonajú sa spomienkové aktivity, nik nečíta mená obetí tejto genocídy. Zabudli sme.
Prílohy
Obrázok 1: Prípis Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska o Cigánoch, Štátny archív BB, Pobočka Kremnica, Adm.
Sv. Kríž. 1203-1600
Obrázok 2 Prípis tekovského župana z roku 1921, Štátny archív BB, Pobočka Kremnica, Adm. Sv. Kríž. 1203-1600
Obrázok 3 Úprava stíhania Cigánov, župný úrad Zvolen 1924, Štátny archív BB, Pobočka Kremnica, Adm. Sv. Kríž. 1203-1600
Obrázok 4 Opis stavu Svätého Kríža nad Hronom od úradníka notariátu, NÚ- Ž, Obvodný notársky úrad, administratívne,
1944-45, kartón č. 15
Obrázok 5. Ukážka súpisu rómskeho obyvateľstva, NÚ- Ž, Obvodný notársky úrad, administratívne, 1944-45, kartón č. 15
Obrázok 6 Klasická mapa so zobrazením Slnečnej stráne
Obrázok 7 Satelitná mapa zachytávajúca Slnečnú stráň a Partizánsku ulicu
Obrázok 8 Obrázok Kálmána Anderleho zachytávajúci cigánsky tábor na Slnečnej stráni na začiatku XX.storočia
Obrázok 9 Pamätník odvlečeným Rómom v Lutile
6 Zdroje
- Ratkoš, Peter: Dejiny Žiaru nad Hronom, Osveta, Martin, 1978, s. 26
- Oláh, Michal: 75. výročie rómskeho holokaustu. Ma bisteren – Nezabudneme!, in.týždeň,
2.augusta 2019 - Kronika mesta žiar nad Hronom 1956-1971, Štátny archív Banská Bystrica, pobočka Kremnica
- Opis stavu Svätého Kríža nad Hronom od úradníka notariátu, NÚ- Ž, Obvodný notársky úrad,
administratívne, 1944-45, kartón č. 15 - Úradné prípisy, Štátny archív BB, Pobočka Kremnica, Adm. Sv. Kríž. 1203-1600
- Balogh Branislav, Ondruš Braňo: Účasť Rómov v SNP, rozhovor, 2. október 2022, dostupné
na https://bojovnik.eu/2022/10/02/ucast-romov-v-snp/, zobrazené dňa 15.augusta 2023 - dostupné na https://domov.sme.sk/c/2505855/vo-stvrtok-odhalia-pamatniky-venovane-
romskym-obetiam-vojny.html - Kafka, Richard, http://ziarskakotl.blogspot.com/2010/06/