Pri tvorení práce o národnostných menšinách by bolo veľkou chybou nespomenúť Fedora Gála. V tejto eseji sa pokúsim priblížiť najprv súkromný, a potom politický život pána Gála. Vybral som si ho preto, lebo sa mi na ňom páči, že aj keď si prešiel veľa nepríjemnosťami, nezhodami, ktoré by mnohým znechutili život, vždy sa snažil rozmýšlať optimisticky. Taktiež ho obdivujem pre jeho vytrvalé snaženie rozprávať sa o témach, o ktorých iní ľudia rozprávať buď nechcú, alebo nevedia.
Na úvod by som chcel ešte dodať, že väčšina ľudí si ani nevie predstaviť, ako sa v minulosti zaobchádzalo so židmi a inými menšinami. Myslím si, že aj keď sa už v dnešnej dobe navzájom rešpektujeme viac ako v minulosti, stále je čo zlepšovať a mali by sme si stále pripomínať tieto udalosti, aby sa už v budúcnosti nič podobného nestalo.
Fedor Gál je slovenský sociológ, politik, prognostik a podnikateľ židovského pôvodu, ktorý sa narodil 20. marca 1945 v Terezíne, Barbore Gálovej a Vojtechovi Gálovi. Jeho otec Vojtech Gál, ktorý mu bol veľkým vzorom, pôsobil ako príslušník povstaleckej československej armády v Slovenskom národnom povstaní. Po jeho potlačení sa pokúšal odviesť do bezpečia svoju rodinu, teda tehotnú manželku Barboru a štvorročného syna Egona. Všetkým im ako Židom hrozila deportácia a následné zavraždenie.
Tak sa aj stalo, Vojtecha Gála oddelili od zvyšku svojej rodiny a vo veku 35 rokov bol zastrelený v Nemecku na pochode smrti zo Sachsenhausenu do Schwerinu príslušníkom SS. Vtedy mal Fedor Gál iba 1 mesiac a žil v Terezíne, takže o jeho smrti nevedel. O tom, že jeho otec bol zavraždený, sa dozvedel až po smrti svojej matky Barbory Gálovej.
Jeho mama sa mu nikdy nezdôverovala s jej trápením, chcela, aby žil v radosti a nie v smútku. Fedor Gál chcel zistiť, aká bola pravda. Najdôležitejšie bolo preňho nájsť cestu, ktorú jeho otec absolvoval a miesto, kde zahynul. Tieto informácie mohol získať iba z kroník, archívov alebo svedectiev.
Aj keď vedel, že táto cesta bude náročná a môže skončiť bez výsledku, nevzdal to. Najprv išiel do Nemeckej Lupče (potom Partizánska Lupča), kde jeho rodičia prežili krátke manželstvo. S ním išiel aj jeho priateľ Eugen Grindl, synovec veliteľa tábora v období Slovenského štátu. V tejto dedine sa o nich vedelo, že sú židia, ale správali sa k nim ako ku všetkým ostatným. Jediný rozdiel bol, že Gálovci boli bohatší a teda mali aj väčší majetok.
Keď ale 14. marca 1939 vznikol Slovenský štát, všetko sa zmenilo. Vládnucou politickou stranou sa stala Hlinkova slovenská ľudová strana, na ktorej čele bol Jozef Tiso. Slovenský štát bol satelitom Nemeckej ríše, a preto sa tu k židom správali rovnako, ak nie horšie ako v Nemecku. A tak sa aj v Slovenskom štáte začali obmedzovať práva židov a robila sa proti nim propaganda.[1]
Tá bola úspešná, a preto sa nikdo nechcel so židmi rozprávať, stretávať a boli považovaní za nepriateľov. Potom začala v roku 1941 arizácia (zbavovanie židov majetku) bolo to vysvetlované tak, že doteraz boli bohatí židia, ale teraz je rad na ostatných. To neminulo ani Gálovcov, ktorým zobrali časť majetku.[2]
Dňa 25. marca sa začali deportácie, nikto ale nevedel, čo sa deje a kam ich vezú. Iba za prvý rok bolo deportovaných 57628 židov, z ktorých prežilo iba niekoľko stoviek. Židia sa preto museli skrývať v horách, alebo sa našli ľudia, ktorí ich schovali doma.
S pánom Grindlom navštívili aj tábor, kde bol uväznený Vojtech Gál. Vtedy zistil, v akých katastrofálnych podmienkach žili deportovaní židia. Boli využívaní ako lacná pracovná sila a kedže nedostávali dostatočne veľa jedla, tak väčšina zomrela od vyčerpania. Celý tábor bol organizovaný tak, aby všetci zomreli. Dokonca bolo v Saschenhausene zriadené oddelenie na pitvu mŕtvol.
V januári 1942 začali väzni stavať takzvanú stanicu Z, ktorá bola určená na vyvraždenie židov. Dňa 29. mája bola dokončená a uvedená do prevádzky. O rok bola pristavaná aj plynová komora, ktorá sa využívala až do konca vojny. Ako čas plynul, ľudí bolo deportovaných stále viac a viac až do chvíle, kedy museli vo vlaku stáť celú cestu, trvajúcu asi tri dni v takej zime, že veľa z nich zomrelo na podchladenie. Niektorí ľudia, aj nežidia sa tak báli, že začali páchať samovraždy.
Fedor Gál sa hlavne snažil nájsť miesto úmrtia svojho otca. Ľudia, ktorí sa zúčastnili pochodu smrti, boli podvýživení a fyzicky aj psychicky zdecimovaní, mali málo energie. Prvé miesto, kde by mohol umrieť, sa volalo Teschendorf, lebo bolo tam bolo dlhé stúpanie.
Zoltán Lenský, očitý svedok Vojtechových posledných dní povedal, že Vojtech Gál v Teschendorfe už nevládal a keďže mu nikto nemohol pomôcť z väzňov, tak ho museli zastreliť. Iba v Teschendorfe bolo zastrelených pätnásť väzňov. Po dlhej ceste našiel hrob, kde bol pravdepodobne pochovaný jeho otec a podľa starého židovského zvyku naň položil kamienok.[3]
Je však dôležité si uvedomiť, že aj keď na Slovensku žije teraz okolo 20% ľudí, ktorí sa hlásia k menšinám, ešte stále existuje veľa práce, ktorá musí byť vykonaná. Menšiny na Slovensku čelia stále rôznym výzvam a nenávisti od ostatných ľudí. Je potrebné pokračovať v úsilí o zvýšenie politického zastúpenia menšín, boji proti diskriminácii a zlepšenie prístupu k vzdelaniu a sociálnym službám pre všetkých.[4]
Fedor Gál mal aj veľa úspechov v politike, v druhej časti tejto eseje sa pokúsim priblížiť jeho politické pôsobenie a zadosťučinenie v oblasti práv menšín na Slovensku.
Vyštudoval chemickú priemyselnú školu v dnešnom Zlíne, potom vysokú chemickú školu v Bratislave. Neskôr sa venoval sociológii. Po skončení vedeckej prípravy zo sociológie, počas ktorej získal tituly CSc. a PhD, sa stal v roku 1992 doktorom ekonomických vied v Prahe.
Počas Nežnej revolúcie sa stal spoluzakladateľ politickej strany Verejnosť proti násiliu (ďalej len VPN), neskôr sa stal aj predsedom tohto hnutia. Pred voľbami v roku 1990 sa objavili na kandidátke VPN niektoré známe tváre aj s komunistickou minulosť, ako napríklad Alexander Dubček. VPN získalo takmer 30 percent hlasov a skončilo na prvom mieste. Na post predsedu vlády sa dostal Vladimír Mečiar, ale kvôli nezhodám v strane odišiel z VPN a založil stranu HZDS. Po jeho odchode už strana dosahovala iba 4 percentá, a preto strana zanikla a s ňou prišiel aj odchod Fedora Gála z politiky.[5]
Po odchode z politiky bol jeden z piatich ľudí, ktorí sa zaslúžili o založenie spoločnosti CET 21s, ktorá v roku 1993 získala povolenie na celoštátne vysielanie. Uzavreli dohodu s Central European Media Enterprises Českou sporiteľňou. Neskôr založil so svojím synom v Prahe knižné vydavateľstvo G plus G. Kvôli písaniu kníh sa dostal aj do sporu s Milanom Kňažkom, kvôli niektorým vyjadreniam v jeho knihách a ten naňho dokonca podal žalobu. Pôsobil aj v niekoľkých nadáciach, pričom niektoré z nich aj založil. Žije v Prahe.
Fedor Gál bol významnou osobnosťou hlavne v boji za práva menšín a vybudovanie multikultúrnej spoločnosti. Slovensko je krajinou s rozmanitým etnickým zložením a rôznorodým kultúrnym dedičstvom. Napriek tomu sa menšiny na Slovensku stretávajú s mnohými problémami, vrátane diskriminácie, sociálneho vylúčenia a nedostatočného politického zastúpenia, ako som už spomínal. Proti týmto problémom neúnavne bojoval. Snažil sa o nich hovoriť vo svojich prejavoch, článkoch a aktivitách.
Najväčším problémom bolo malé zastúpenie menšín v politike. Menšiny majú často obmedzený prístup k politickému procesu a ich hlas je ignorovaný. Fedor Gál sa snažil zvýšiť politické zastúpenie menšín a zabezpečiť, aby mali hlas v rozhodovacích procesoch. Jeho snahy o vytvorenie priestoru pre menšiny v politike pomohli posilniť ich postavenie a umožnili im vyjadriť ich potreby a záujmy.[6]
Ďalším veľkým problémom, s ktorým sa menšiny stretávajú, bola diskriminácia. O tejto téme sa Fedor Gál nebál hovoriť a podporoval zákony a návrhy, ktoré by zamedzili diskrimináciu. Jeho práca pomohla zdôrazniť význam rešpektovania práv každého jednotlivca bez ohľadu na jeho etnickú príslušnosť.
Okrem politiky a práva sa Fedor Gál zameriaval aj na sociálne aspekty problémov menšín. Snažil sa zlepšiť prístup menšín k vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti a sociálnym službám. Uvedomoval si, že rovnaké príležitosti a rovnaký prístup k základným sociálnym službám sú nevyhnutné pre zabezpečenie nerozdelenej spoločnosti.[7]
[1] https://www.ceskatelevize.cz/porady/10262387645-kratka-dlouha-cesta/( cit. 2023-09-05)
[2] https://sk.wikipedia.org/wiki/Fedor_G%C3%A1l( cit. 2023-09-10)
[3] https://www.ceskatelevize.cz/porady/10262387645-kratka-dlouha-cesta/ ( cit. 2023-09-05)
[4] https://sk.wikipedia.org/wiki/Fedor_G%C3%A1l ( cit. 2023-09-15)
[5] https://sk.wikipedia.org/wiki/Fedor_G%C3%A1l ( cit. 2023-09-05)
[6] http://tvare-vzdoru.vaclavhavel-library.org/cs/profil/77/fedor-gal-1945( cit. 2023-09-15)
[7] https://www.pametnaroda.cz/cs/gal-fedor-1945( cit. 2023-09-20)