Moja práca chce priblížiť situáciu v školstve v Žiline po vzniku Československa a príchod českých učiteľov do slovenských škôl.
Uvedomila som si, že na Slovensku sa vystriedali rôzne národnosti a mnoho učiteľov z iných krajín, a z toho dôvodu som sa rozhodla priblížiť príchod Čechov na slovenské školy v Žiline po vzniku ČSR. Na Slovensku bol nedostatok inteligencie, znamenalo to i nedostatok učiteľov, ktorí boli schopní vyučovať na stredných školách, a preto prichádzajú českí učitelia z Prahy a ďalších oblastí Čiech, aby zabezpečili odborne výučbu predmetov, dokonca i slovenského jazyka v stredných školách na Slovensku, a teda aj v Žiline.
Títo pedagógovia, ktorí i napriek nie vždy dobrým podmienkam, v ktorých pôsobili a žili, sa zaslúžili o rozvoj školstva, o vzdelanie našej staršej generácie a mali vplyv na kultúrny rozvoj nášho mesta. Cieľom mojej práce je zachytiť význam českých učiteľov na stredných školách v Žiline.
Po roku 1918, keď vznikla Československá republika, nastal na Slovensku veľký rozvoj v oblasti školstva. Keďže Slovensko bolo poľnohospodárskou krajinou, inteligencia tu nebola zastúpená tak ako v Čechách a chýbali povolania ako úradníci, pedagógovia a lekári. Z toho dôvodu sa zvýšenie vzdelanostnej úrovne obyvateľov Slovenska dostalo na najvyššiu prioritnú mriežku.
Postupne sa začali budovať a vznikať nové školy. V Žiline vzniklo reálne gymnázium- GymnáziumJ. Palárika, taktiež dievčenské gymnázium a priemyselná učňovská škola s viacerými odvetviami (krajčírske, kupecké, obuvnícke odvetvie a i.). Mestská hudobná škola bola založená v roku 1927 a dvojročná obchodná škola v roku 1938.[1]
Vavro Šrobár, minister s plnou mocou pre správu Slovenska, vydal v roku 1919 žiadosť s výzvou o príchod českých profesorov do Žiliny. Väčšia časť učiteľov pochádzala z Prahy a okolia stredných Čiech. Základ učiteľských zborov na stredných školách v 20. rokoch tvorili českí učitelia. V Gymnáziu J. Palárika v Žiline pôsobili František Dražil z Plzne, František Paul z Příbramy, Dr. Ludvik Karpe z Kroměříža, Josef Pavelka z Mladej Boleslavy, Rudolf Šant z Hodonína, Ján Trpák z Kolína, Šmilauer z Kolína, Bohumil Šrámek z Nového Mesta na Morave, Karol Záhalka z Hodonína a neskôr Rudolf Franc, Václav Vávra, Raimund Žižka, František Dvořáček, František Šmilauer a iní. [2]
Žiačky novozaloženého dievčenského gymnázia v Žiline v rokoch 1919/1920 boli tiež vyučované aj českými učiteľmi. Okrem riaditeľa Jána Trpáka, prišla do Žiliny z Prahy i Helena Francu, taktiež Růžena Illková z Jičína, Mária Pilařová, Antonín Malý z Kolína. Neskôr prišli i Vladimír Šmilauer, Rudolf Sedláček, Božena Beranová, Maria Šindelářová, František Jeřábek, Elena Gurská, dr. Ebba Jahnová, Josef Běhounek a iní.[3]
Irena Kainarová, príbuzná Jozefa Kainara, bola učiteľkou na Meštianskej škole v Žiline. V roku 1919 sa riaditeľom školy stal Rudolf Klimeš. Slovensko bolo ochudobnené o učiteľov, čo znamenalo výučbu českých učiteľov. Väčšina z nich vyučovala bez špecializácie na určitý predmet a oveľa viac hodín, ako mali predpísané. Veľká časť z nich hovorila na hodinách po slovensky. Na slovenských školách bol i nedostatok učiteľov slovenského jazyka, preto tento predmet museli taktiež učiť českí učitelia. Každé dva roky sa podrobovali skúške zo slovenčiny pre získanie kompletnej špecializácie a spôsobilosti. Tento test sa netýkal len učiteľov slovenského jazyka, ale i ostatných. S dorozumením sa s týmito českými profesormi nebol problém vzhľadom na blízkosť našich dvoch jazykov.
Absencia tak slovenských učiteľov, ako i slovenských učebníc spôsobila výučbu z českých učebníc, ako napríklad Mravouka katolícka, učebnica náboženstva. Vďaka zrozumiteľnému vysvetľovaniu študijných osnov, zapájaniu sa do dobrovoľníckych činností a v neposlednom rade i organizáciou kultúrnych podujatí sa českí učitelia v Žiline zaslúžili o prijatie do mesta Žilina a zaslúžili sa aj o jeho rozvoj. Aktívne sa zúčastňovali i na členstve a vedení rôznych spolkov. Medzi tieto spolky patrí napr. Spolok slovenských žien Živena, Sokol či Červený kríž, ale viedli tiež oddiely skautov a i.
Na reálnom gymnáziu vznikol Samovzdelávací krúžok A. Bernoláka. Spolok rozvíjal svoju činnosť oslavami výročí narodení a úmrti významných osobností (P. O. Bernoláka, E. Beneša, prezidenta T. G. Masaryka a i.). Taktiež tu boli študentmi za pomoci profesorov pripravované rôzne divadelné, tanečné a recitačné vystúpenia či súťaže. Pre starších žiakov boli organizované rozličné diskusie a prednášky o svetovej a československej literatúre. Organizovali zábavy a plesy, napr. Mikulášsky večierok v hoteli Metropol, ktoré prinášali aj finančný zisk, ktorý sa využil při organizovaní ďalších akcií. Najväčšiu aktivitu spolok vyvíjal v roku 1928, keď sa pripravovalo 10. výročie vzniku Československej republiky.[4]
Druhým významným spolkom bol spolok Hviezdoslav, založený v roku 1923 na dievčenskom gymnáziu v Žiline. Na mieste predsedu spolku sa vystriedalo viacero osobností, od profesora Šmilauera po Elenu Gurskú. Rozvíjal podobný zámer ako Bernolák. Okrem súťaží a prednášok sa tu konali i mnohé besiedky. Spolupráca Bernolákovho spolku a spolku Hviezdoslava viedla k viacerým spoločným aktivitám, ako napríklad Večer najmladšej československej poézie, kde boli recitované ukážky z tvorby J. Smreka, J. Wolkra a iných. Organizované boli i diskusie a prednášky v Žiline profesorom V. Šmilauerom a J. Běhounkom. Boli to napríklad prednášky s názvom Renesančný sloh, Tolstoj a umenie, Slováci v dobe Štúrovej.
Českí profesori boli známi svojím nadšením a dobrým vzťahom k turistike a rôznym iným športovým aktivitám. Doposiaľ nepoznané rekreačné kempovanie v prírode bolo ich oddychovou činnosťou a po ich odchode takmer zaniklo. Realizácia rôznych výletov a exkurzií tiež patrila medzi výnimočné udalosti s českými učiteľmi. Exkurzie organizovali napr. do Zlína, Kremnice, Banskej Bystrice, výlety sa realizovali do Štiavničky,k Šútovskému vodopádu, na Polom, Súľovské skaly, do Vrátnej a i.[5]
Venovali sa i šľachetným činnostiam, ako pomoc chudobnejším žiakom, napr. im kupovali knihy, organizovali zbierky pre sociálne slabšie rodiny či študentov. Ochota a práca týchto učiteľov častokrát nebola dostatočne odmenená. Nedostávali plat, ako to bolo zaužívané v Čechách, ale častokrát dostávali naturálie v podobe poľnohospodárskych plodín, surovín, vecí pre osobnú potrebu či ubytovanie. Veľmi sa líšili i platy učiteľov na stredných školách a učiteľov na meštianskych školách. Nad materiálnym pôžitkom sa nezamýšľali a uspokojili sa s tým, čo im bolo poskytnuté.
Vydatím a oženením sa so slovenskými obyvateľmi sa ešte viac zaradili do bežného slovenského života. Českí učitelia naďalej zotrvávali v udržiavaní vzťahov s príbuznými a po ich návšteve sa opäť vrátili na Slovensko.
Po vzniku Slovenského štátu musela väčšina českých učiteľov ako aj úradníkov opustiť Slovensko a vrátiť sa do Čiech. Ostali len tí, ktorí si na Slovensku vybudovali rodinu.
Moja práca sa zaoberá vývojom školstva v Žiline po vzniku Československa a príchodom českých učiteľov na slovenské školy. Zamerala som sa na vplyv týchto učiteľov na vzdelanie študentov daného obdobia a aj na ich aktivity, ktorépomáhali v meste rozvíjať kultúrnu a športovú činnosť.
Bez príchodu profesorov z Čiech by nebola naša staršia generácia na aktuálnej intelektuálnej úrovni, vzhľadom na nedostatok slovenských učiteľov. Potreba získania kvalifikovaných učiteľov na slovenské školy bola až zúfalá a ich následné nájdenie bolo viac než zaplatenia hodné.
Veľká časť českých učiteľov prichádzala z okolia Prahy a stredných Čiech. Pôsobili na viacerých školách a zasahovali do veľkého množstva predmetov, vrátane slovenského jazyka. Napriek obmedzeným podmienkam a nedostatku študijných materiálov so striktnými učebnými osnovami sa podpísali na rozvoji školstva a kultúrneho rozvoja mesta, na čo som chcela poukázať. Ich práca nebola vždy náležite odmenená, ale stali sa súčasťou slovenského života. Pretože som Žilinčanka, snažila som sa poukázať na rôznorodé aktivity českých učiteľov najmä na 2 gymnáziách, ktoré existovali v Žiline v období ČSR.
[1] MV SR – Štátny archív v Žiline, Záznamy OÚ v Žiline, spis č. 100/1928.
[2] NOSKOVÁ, H. Príspevok k pôsobeniu českých profesorov na stredných školách v Žiline v rokoch 1918 – 1938, s. 39.
[3] OKANÍKOVÁ, M. Z histórie školstva v Žiline, s. 39.
[4] MV SR, Štátny archív v Žiline, ročná správa chlapčenského gymnázia v Žiline.
[5] MV SR, ŠA v Žilin, Inventár školy v okrese Žilina a Bytča-Dievčenské gymnázium – Výročná správa 1934/35.