Me som ča Róm,
dživaf avkes sar džal miro drom.
Džaf a dikhaf upre, mangav o Del,
kaj man te arakhel.
Rodaf koda so mange ile,
baripen andale amere romane jile.
Me som ča Róm,
dživaf avka sar tu, he tu.
Džaf, džaf, no nadžanaf kaj,
Hoj mandar keraf kaj som baro raj.
Džaf dživeses he rat,
nadikhaf nič ča bari lač.
Imar pro khoča perav,
le devles zor mangaf.
Imar nabirinaf tedžal dur,
lidžaf andro jilo bari dukh.
Sem pale o drom džanaf,
odoj khre me te dživel ča kamaf.
Som len Róm,
žijem len tak, ako ma vedie moja cesta.
Idem a dívam sa hore, prosím Boha,
nech ma opäť nájde.
Hľadám, to čo nám vzali
hrdosť z našich rómskych sŕdc.
Som len Róm,
žijem, len tak ako ty, alebo ty.
Idem, idem no neviem kam,
len zo seba robím, že som veľký pán.
Idem dňou, nocou,
nevidím len hanbu samú.
Už na kolená padám,
Boha silu pýtam.
Už ďalej ísť nevládzem,
v srdci veľký žiaľ nesiem.
Veď cestu späť poznám,
len tam doma žiť zostanem.
drom Dzaf ale nadzanaf kaj Ale me dzaf furt dureder Hoj te arakhaf koda so kamaf Akana nadikaf nič Ale dzaf, bo kamaf te dzanel so man pre koda drom uzarel
Zadať
Milanko
A to vlastne musí rymovat?