Územie Slovenska bolo už od skorých začiatkov domovom viacerých národov, národností a etnických skupín. Ich prítomnosť však bola pôvodom nejedného problému medzi obyvateľmi. Konflikty sa prejavili aj v období pred a počas druhej svetovej vojny, najmä vplyvom Nemecka. Prenasledovanie Židov výrazne ovplyvnilo aj život pána Tomáša Langa.
Pán Lang sa narodil v roku 1942 v Budapešti. Odtiaľ pochádzal jeho otec Alexander Frankfurter, ktorého korene siahali až do slávnej rabínskej rodiny z Frankfurtu. Otec pána Langa pracoval ako textilný rytec v továrni Goldberger, jednej z najväčších textilných fabrík v Budapešti. Do tohto mesta si neskôr priviezol svoju manželku Hermínu Langovú, ktorá pochádzala z Nových Zámkov. Rok po svadbe sa im narodil syn Tomáš.[1]
Narodil sa v dobe, kedy už boli v platnosti prvé účinné protižidovské zákony. Tieto zákony okrem iného vylúčili Židov a ďalšie kategórie z vojenskej služby so zbraňou v ruke. Namiesto toho vláda zriadila tzv. „pracovné jednotky“, do ktorých boli povolávaní muži do 50 rokov, označení ako „nepriatelia Maďarska“ – napr. Židia, Slováci, Rómovia. Bola to otrocká pracovná služba na stavbách, do ktorej povolali aj otca pána Langa. Po prvom povolaní sa po krátkej službe vrátil domov. Po druhom povolaní sa už nevrátil. Posledný ho videl strýko pána Langa v auguste 1942, kedy prechádzali cez Nové Zámky vojenské transporty, v ktorom bol aj Alexander Frankfurter. Tu však končí akákoľvek stopa. Rodina po ňom pátrala aj cez Červený kríž, no neúspešne. Pán Lang sa až oveľa neskôr dozvedel, že otec bojoval na východnom fronte a dostal sa do sovietskeho zajatia a v zajateckom tábore aj zomrel.[2]
V nádeji, že sa jej manžel vráti, zostala matka aj so synom bývať v Budapešti. V krajine sa zatiaľ čoraz viac zhoršovala politická situácia. K moci sa dostala strana Šípových krížov, ktorej komandá prepadávali ľudí na uliciach či v bytoch. Na jeseň v roku 1944 Tomáš ako dvojročný ochorel na šarlach a zápal stredného ucha. Matka ho chodila pravidelne navštevovať do nemocnice. Práve počas jednej cesty z nemocnice ju chytili komandá Šípových krížov a bola odtransportovaná do ženského tábora Ravensbrück, odkiaľ sa už nevrátila.
Tomáš Lang prežil vyčíňanie týchto kománd práve vďaka svojim chorobám a pobytu v nemocnici. Nemocničný personál napísal na všetky vnútorné objekty nemocnice, aj tam, kde to nebolo potrebné: šarlach, týfus. To odradilo komandá od kontroly nemocnice a zachránilo niekoľko židovských detí, ale aj dospelých. Počas obliehania Budapešti nemocnica tiež čelila ostreľovaniu a bombardovaniu, deti boli preto schované v pivniciach a prežili len vďaka vedomej ochrane zdravotných sestier. Pán Lang spomína, že tieto udalosti, aj keď sa stali v ranom detstve a veľa spomienok sa mu z tohto obdobia nezachovalo, ovplyvnilo jeho neskorší život. Ako príklad uvádza napr. zažívanie úzkosti a strach zo stiesnených priestorov či výrazného hluku. Tiež spomína, že jeho obľúbené miesto na hranie bolo pod stolom.[3]
Otec ani matka pána Langa sa po vojne nevrátili. Z obidvoch strán zahynulo vyše 20 členov najbližšej rodiny. Jediný, kto z rodiny po vojne vedel, kde sa pán Lang nachádzal, bola sestra jeho matky Aranka. Tiež sa vydala do Budapešti, ale počas vojny ovdovela. V marci v roku 1945 ho prišla hľadať do nemocnice a následne si ho vzala k sebe. Dva roky ho vychovávala spolu so svojou 11-ročnou dcérou v jednoizbovom byte v Budapešti. V roku 1947 si ho osvojili brat jeho matky Alexander s manželkou Helenou, ktorí nemali deti. Dohodli sa, že v budúcnosti bude používať priezvisko Lang a volať ich otec a mama. Tak pán Tomáš Lang, rodený Frankfurter, nadobudol rodné priezvisko svojej matky.
Po adopcii sa pán Lang presťahoval do Nových Zámkov a získal československé občianstvo. Žil blízko rodiny svojej matky a vyrastal v židovskej komunite. Začal navštevovať nedeľnú židovskú školu chéder. Bol vychovávaný v plnom vedomí všetkých židovských tradícií a predpisov, nebola to však už výchova, akej sa dostalo jeho rodičom, pretože bola poznačená zážitkami deportácií a holokaustom. Nikto z rodiny pred ním neskrýval osud jeho rodičov. Naopak, zážitky starších generácií z deportácií a koncentračných táborov sa stali hlavnou témou všetkých rozhovorov pri rozličných príležitostiach. „Keď sa stretli priatelia v rodine, keď k nám prišla na návštevu iná rodina, keď sa dospelí stretli trebárs na purimovej veselici, tak pri stole sa za krátku dobu nikto nebavil o inom, len kto čo prežil, s kým to prežil a ako to prežil.“[4]
Dňa 1. septembra 1948 sa Tomáš Lang vybral prvýkrát do školy. Už od začiatku tu pociťoval, že je iný. V základnej škole bolo povinné aj vyučovanie náboženstva. Židovské deti počas týchto hodín poslali hrať sa na dvor. Ostatné deti videli, že oni musia sedieť v triede, zatiaľ čo niektorí chlapci môžu hrať vonku futbal. Posmievali sa im preto, dokonca došlo až k bitkám. Pán Lang s kamarátmi, keďže ich bolo menej, vždy ťahali za kratší koniec.
Na štátne vysvedčenie im zapísali známku zo židovskej nedeľnej školy, kde sa učili hebrejský jazyk a písmo. V nedeľnej škole ich viedol pán Fleischer, ktorému holokaust zobral manželku aj šesť zo siedmich detí. Písal pre židovské deti rôzne divadelné hry, v ktorých následne deti hrali.
V roku 1956 začal Tomáš študovať na 11-ročnej strednej škole v Nových Zámkoch. Téma inakosti sa prejavovala aj počas tohto štúdia, a to nielen zo strany spolužiakov, ale aj učiteľov. Napríklad profesor telocviku si neodpustil poznámku: „Vy ste len na učenie, na robotu nie.“[5] Stredoškolské štúdium v roku 1959 ukončil maturitnou skúškou. Ďalej túžil študovať strojné inžinierstvo, a tak na tento odbor nastúpil do Brna. Po štyroch rokoch štúdia prejavil záujem o zamestnanie v novovznikajúcej továrni na obrábacie stroje, ktorá sa mala postaviť v Nových Zámkoch. V roku 1963 si preto podal do tejto továrne žiadosť, zmenil odbor a prestúpil na Strojnícku fakultu Českého vysokého učení technického v Prahe. Kým túto školu v decembri 1964 ukončil, zámer výstavby továrne padol a ešte v tomto roku sa pán Lang zamestnal v Elektrosvite v Nových Zámkoch. Popri práci externe študoval Vysokú školu ekonomickú, ktorú absolvoval v júni 1968.
Medzitým sa v roku 1966 oženil s Agnešou Stínovou, ktorá bola jedným z povojnových detí, s ktorými sa hrávali v Nových Zámkoch. V septembri roku 1968 sa im narodil syn Juraj a neskôr dcéra Miriam. Pán Lang spomína, že po auguste 1968 mnoho jeho priateľov opustilo Nové Zámky a emigrovali do zahraničia, najmä do Izraela. No oni tesne pred narodením syna nemohli a ani nechceli nikam odísť.
V Nových Zámkoch sa po založení Výskumného ústavu náradia – VUNAR stal jeho dlhoročným riaditeľom. Tento ústav bol určený na pomoc slovenskému priemyslu v modernizácii. Toto vysoké postavenie v kombinácii s tým, že bol iný, prinieslo do jeho života niekoľko nepríjemností. Okrem iného bol sledovaný Štátnou bezpečnosťou a v roku 1973 mu zamietli povolenie cestovať do zahraničia. O rok neskôr mu vycestovať síce dovolili, no po návrate zistil, že ho celý čas sledovali a vedeli o každom jeho kroku. Pán Lang si tiež spomína na výsluch po pohrebe svokra, ktorý bol tiež Žid.
V roku 1980 dostal nadriadený pána Langa príkaz urobiť inventúru spisov a obnoviť Súhlas pre oboznamovanie sa so štátnym tajomstvom pre zamestnancov. Federálne ministerstvo vnútra pánovi Langovi súhlas odmietlo udeliť, preto ho nadriadený nútil podať výpoveď. Pán Lang však odmietol. Po 8 mesiacoch neistoty ho predvolali na úrad, údajne pre prepadnutie pasu. Ako však napokon vysvitlo, na ministerstve vedeli o tom, ako pre otca v rokoch 1962 a 1964 vybavoval víza do Izraela. To ho stavalo do pozície nepriateľa štátu. Napriek týmto zisteniam však pán Lang odmietal podať výpoveď. Po niekoľkých mesiacoch naťahovania mu súhlas bez ďalšieho vysvetlenia udelili.[6]
Súbežne so svojím zamestnaním pán Lang 12 rokov externe prednášal na Strojníckej fakulte SVŠT v Bratislave. V roku 1980 založil v Nových Zámkoch pobočku katedry výrobných strojov. To bolo prvé plnohodnotné vysokoškolské štúdium v Nových Zámkoch.
V septembri 1989 pán Lang odišiel zo svojho zamestnania. Neskôr požiadal o povolenie podnikať a začal s firmou ekonomického organizačného poradenstva. Pomáhal novo začínajúcim podnikateľom a radil im v oblasti podnikateľských plánov. So svojím synom tiež založil vlastnú firmu Novotrade s elektrickým ručným náradím.
V súčasnosti žije pán Tomáš Lang v Nových Zámkoch. Je ženatý, má dve deti a šesť vnúčat. Intenzívne sa venuje uchovávaniu histórie, najmä histórie Židov na území, ktoré bolo v dôsledku Viedenskej arbitráže v rokoch 1938-1945 pričlenené k Maďarsku. Publikoval niekoľko kníh o židovskej komunite a holokauste na južnom Slovensku. Je predsedom Židovskej náboženskej obce v Nových Zámkoch. Dňa 13.septembra 2021 pri návšteve pápeža Františka mal možnosť pred ním prehovoriť na Rybnom námestí v Bratislave ako jeden z preživších šoa –holokaust: „Posledných 20 rokov sa venujem histórii Šoa na južnom Slovensku. Píšem memento pre budúcnosť, aby sa minulosť nikdy neopakovala.“[7] Životné osudy pána Langa na mňa veľmi zapôsobili. Obdivujem jeho cieľavedomosť, usilovnosť a nezlomnosť. Pre nikoho nie je ľahké, keď príde o svojich najbližších, o to horšie je to pre malé dieťa, ktoré potrebuje veľa lásky od svojich rodičov. K tomu nemuselo dôjsť, keby sa narodil do sveta, v ktorom neexistuje nenávisť, antisemitizmus a intolerancia. Teraz si omnoho viac uvedomujem a vážim slobodu, mier, demokraciu, v ktorých mám možnosť vyrastať.
[1] Spomienky T. Langa.
[2] Spomienky T. Langa.
[3] Spomienky T. Langa.
[4] Z rozhovoru s pánom Tomášom Langom, november 2021.
[5] Z rozhovoru s p. Langom, november 2021.
[6] Spomienky T. Langa.
[7] Z rozhovoru s p. Langom, november 2021.