Český element nebol pre Slovákov nikdy cudzí. Svojou geografickou polohou pôsobila ako taká pomyselná brána medzi Slovenskom a Moravou. Prvá väčšia migračná vlna bola spojená s príchodom husitov a bratríkov Jána Jiskru z Brandýsa. Neskôr to v 15. a 16. storočí boli vzdelanci v podobe kňazov, učiteľov a pisárov. Takto do Žiliny prichádzali v priebehu storočí českí obyvatelia a viacerí mali pre mesto veľký význam, ako napríklad Ján Dadan, ktorý tu založil prvú tlačiareň[1] alebo Dr. Ivan Hálek. Väčšinou to boli robotníci a remeselníci, ktorí hľadali prácu v tamojšom textilnom a drevospracujúcom priemysle.[2]
Najväčší význam však české obyvateľstvo malo pre Žilinu po vzniku samostatnej Československej republiky. Nakoľko bolo treba kompletne vybudovať infraštruktúru a štátnu správu, ktorá bola v rukách maďarských a promaďarských úradníkov a ľudí, začali na Slovensko prichádzať Česi, nakoľko narozdiel od nás v Česku bolo veľa vzdelaných a schopných ľudí, ktorí tu chýbali a zabezpečili chod Slovenska ako štátotvorného celku. Žilina nebola výnimkou. Prišli tu teda učitelia, z ktorých sa viac ako 300 nechalo preložiť na Slovensko a do Žiliny to bolo asi 40. Väčšina z nich začala učiť na reálnom a dievčenskom gymnáziu. Ďalej prichádzali do pracovných oblastí ako napríklad pošty a telegrafy, železnice, zdravotníctvo, policajné jednotky alebo súdnictvo.[3]
Prvé roky po prevrate mala Žilina vážny problém s bývaním, resp. s jeho nedostatkom. Toto sa ešte vystupňovalo príchodom nového obyvateľstva a s týmto problémom mesto zápasilo počas celých 20. rokov. V roku 1923 sa začala stavať štvrť pre českých úradníkov a dôstojníkov, a tak vznikla nová štvrť v Žiline, Malá Praha.
Slovensko zaznamenalo najväčší príchod Čechov v prvej polovici 20. rokov. S ich vplyvom v Žiline sa s narastajúcim počtom stretávame v rôznych odvetviach. Zakladajú sa tu rôzne podniky, napr. prvá informačná, reklamná, realitná a detektívna kancelária na Slovensku.[4] Toto všetko prevádzkovali Česi. Do súkromného sektora prešla napr. aj časť štátnych zamestnancov.
Zaujímavý bol aj vývoj vzťahov medzi Slovákmi a Čechmi a ich politické názory. Kým žilinskí Slováci boli počas obdobia prvej republiky orientovaní na národné strany a hlavne HSĽS, ktorá tu mala stálu podporu a komunitu svojich podporovačov a bola za úplnú autonómiu Slovenska, Česi podporovali štátotvorné strany. Táto nezhoda politických názorov bola zdrojom konfliktov a nepokojov počas celého trvania prvej republiky.
Zdrojom konfliktov medzi Čechmi a Slovákmi bola aj téma náboženstva. Slováci sú dodnes veľmi kresťanský národ a zakladajú si na kresťanských hodnotách a v tomto období tomu nebolo inak. Česi naopak zastávali prevažne nekatolícky a antiklerikálny postoj. K napätým situáciám dochádzalo v predvolebnom období pri otázke odluky cirkvi od štátu alebo oslavách niektorých sviatkov, napr. oslavy majstra Jána Husa.
V roku 1925 došlo k niekoľkým konfliktom, napr. jeden z nich vyvolala 17. mája verejná schôdzka pokrokových strán. Na tejto schôdzke mali zaznieť prejavy o odluke cirkvi od štátu a o politickej a hospodárskej situácii, no túto schôdzku narušili priaznivci HSĽS, ktorí takéto správanie považovali za provokáciu.[5]
Takémuto priebehu hrozili aj oslavy sviatku majstra Jana Husa. Prípravný výbor, ktorý sa skladal z rôznych strán, ako napr. z čs. sociálnej demokracie či organizácií ako napr. TJ Sokol, plánoval usporiadať na mestskej radnici večer pred sviatkom prednášku. Slovenskí katolíci, ktorí im chceli prekaziť Husovu oslavu, sa rozhodli usporiadať v ten istý deň prednášku pri príležitosti sviatku Cyrila a Metoda. Táto prednáška bola zamietnutá. Organizátori Husovej oslavy z obáv z nepokojov akciu zrušili.[6]
Z hľadiska náboženských prejavov boli asi pod najväčším tlakom českí učitelia. Fakt, že majú ku náboženstvu celkovo dosť sporný vzťah, bol známy, a tak sa postupne akýkoľvek protináboženský prejav pripisoval im, bez ohľadu na to, či zaň boli zodpovední, alebo nie.
Rovnako ako pri otázke náboženstva sa spoločnosť najkritickejšie stavala k českým učiteľom.[7] Veľa z nich slovenčinu ovládalo perfektne a snažili sa vyučovať po slovensky. Slováci túto snahu nesmierne oceňovali. Pre vysoký počet českých detí učenie češtiny v Žiline pretrvalo dlhšie ako v iných mestách. V okruhu českej inteligencie, úradníkov alebo živnostníkov a obchodníkov sa bežne hovorilo po česky.[8]
Okrem vysokého počtu českých zamestnancov a vysokej nezamestnanosti mala najväčší vplyv a dopad na vzájomné vzťahy personálna problematika. Žilina a jej okolie sa sústreďovali na spracovanie dreva a textilu. Veľká hospodárska kríza mala taktiež obrovský dopad na nezamestnanosť a kríza pre drevársky a textilný priemysel v Žiline znamenala krízu pre celý región Považia.[9] Nezamestnanosť nezlepšil ani zákon č. 286/1924, ktorý hovoril o prepúšťaní štátnych zamestnancov a ľudia obviňovali vládu, že ho zneužíva na perzekúciu Slovákov, a teda hlavne členov opozičných strán.
Veľa Čechov si uvedomovalo miestne pomery a nerovné zaobchádzanie pri obsadzovaní úradníckych miest a nesúhlasili s ústrednou vládou. Preto žiadali, aby boli zbytoční českí úradníci prepustení a Slovákov aby neprepúšťali.[10]
Slovákov a Čechov viac zblížili protesty proti maďarskému revizionizmu. Jednalo sa o spochybňovanie maďarsko-československej hranice, ustanovenej Trianonskou zmluvou. Žilina sa k protestu pridala 2. októbra 1927, keď sa tu konalo manifestačné zhromaždenie.[11]
Kríza a dosadzovanie českých úradníkov ako vlastných zverencov nahrávali ľudáckej propagande. Činnosť HSĽS postupne počas 30. rokov vrcholila. Boli monitorovaní bezpečnostnými zložkami. Okresný úrad zadržal napríklad štvavé letáky alebo plagátik predstavujúci Čechoslováka a menšiu rybu, ktorá mala zobrazovať Slováka, požieraného veľkou dravou rybou, ktorá zase zobrazovala Čecha.[12] Cieľom HSĽS bolo presadiť autonómiu Slovenska, čo sa im aj podarilo. Práve v Žiline bola 6. 10. 1938 vyhlásená Dr. Jozefom Tisom autonómia Slovenska. Po nástupe autonómie sa české obyvateľstvo na Slovensku ocitlo v nejasnej situácii. Úrady, školy sa začali zaplňovať Slovákmi. Objavili sa aj nové heslá. K starým heslám, ako „Slovensko Slovákom“ sa pridali napr. „Von s Čechmi, Česi peši do Prahy a to hneď!“[13]
V decembri 1938 sa konali zmanipulované voľby do slovenského snemu. HSĽS mala jednotnú kandidátku a vo voľbách získala 97% hlasov. V Žiline sa rozširovali xenofóbne letáky s textami typu: „Slováci, Slovenky! …Ešte vždy je tu vyše 350 000 cudzincov, ľudí cudzej fajty, ktorí ako pijavice pijú z krve, z biedy našej. V ich rukách je viac majetku, viac miliónov, ako v rukách všetkých Slovákov… Vy volíte prvý slovenský zemský snem, ktorý očistí Slovensko od pijavíc…“[14]
HSĽS žiadala urýchlený odchod časti Čechov zo Slovenska. Vydala vládne nariadenie z 23.12.1938, ktorým slovenská vláda uvoľnila 9000 zamestnancov českej národnosti. Odsun sa konal v rámci Štátnej sťahovacej akcie, pôvodne ustanovenej na presťahovanie majetku a osôb z českého pohraničia. Vo februári 1939 sa jej pôsobnosť preniesla na celé Slovensko.[15]
V medzivojnovom období zažilo mesto Žilina kultúrny a športový rozvoj. K tomuto nepochybne prispeli aj Česi. Rozvíjal sa futbal aj tenis, ktoré boli populárne už pred vojnou. Taktiež sa začali popularizovať aj neobvyklé športy, napr. baseball, box či grécko-rímske zápasenie.[16]
Kultúru rozvíjali aj žiaci na oboch gymnáziách, kde fungovali samovzdelávacie spolky a iné kultúrne spolky. Tieto spolky viedli práve učitelia českého pôvodu. Usporadúvali plesy, zábavy, divadelné vystúpenia a mnoho iného.
Podporovalo sa zakladanie telocvičných jednôt. Najznámejšia bola jednoznačne TJ Sokol. S pribúdajúcim počtom Čechov na Slovensku sa zakladali nové pobočky alebo tzv. župy. Tých vzniklo šesť a žilinská jednota patrila do Podtatranskej – Hviezdoslavovej.[17] Táto organizácia bola populárna aj medzi Slovákmi, no na jej budovanie prispievali hlavne Česi, čomu svedčí stav z roku 1925, keď mala 91 členov Slovákov a 164 členov Čechov.[18]
V medzivojnovom období vzniklo viacero kultúrnych spolkov. Česi sa aktívne zapájali do dvoch, a to Kollár a Hviezdoslav. Spolok Kollár sa špecializoval hlavne na uvádzanie operiet.[19]Založil ho v roku 1922 Ján Trpák, riaditeľ dievčenského gymnázia. Spolok Hviezdoslav vznikol v tom istom roku ako Kollár a stal sa ich konkurentom. Založil a viedol ho Dr. Vávra, neskorší riaditeľ reálky.[20] Spolok okrem operiet vystupoval aj s drámami a operami.
Oba spolky hrávali svoje predstavenia v kine Grand Bio Universum, ktoré bolo postavené v roku 1921. Poskytoval im ho majiteľ Rufinus Stejskal, ktorý ho poskytoval aj napríklad žilinskej vojenskej posádke pri ich podujatiach, na prednášky miestneho odboru Matice slovenskej a mnohým ďalším.
Českí obyvatelia mali nepochybne veľký vplyv na kultúrny, infraštruktúrny a inteligenčný rozvoj Žiliny. Poskytli svoju pomocnú ruku, keď ho Žilina a celé Slovensko potrebovalo najviac, no už počas prvej republiky a aj po jej zániku to veľa ľudí nedokázalo oceniť a zachovalo sa voči ním neľudsky. Poslali sme ich “domov”, aj keď niektorí toto mesto a Slovensko 20 rokov budovali.
Aj takéto príbehy nám pripomínajú, že v každom prípade by sme sa k sebe ako ľudia mali chovať ľudsky a nezabúdať, že aj keď hovoríme iným jazykom a máme iné zvyky a tradície, tak sme si bližší ako sa nám môže na prvý pohľad zdať.
[1] Zborník SNM: Etnografia, s.10.
[2] Tamtiež, s.11.
[3] NOSKOVÁ, H. Príspevok k pôsobeniu českých profesorov na stredných školách v Žiline v rokoch 1918-1938, s.12.
[4] Štátny archív Žilina, fond Mesto Žilina, k. č. 101, i. č. 72, sg. 1640/1922.
[5] Zborník SNM: Etnografia, s. 18.
[6] Štátny archív Žilina, fond OÚ Žilina 1923–1945, k. č. 6, 296/1926 prez.
[7] Pozri napr. MATULA, P. Čechoslovakizmus na slovenských stredných školách 1918–1938.
[8] Zborník SNM: Etnografia, s. 20.
[9] Tamtiež, s. 20.
[10] Štátny archív Žilina, fond Okresný úrad Žilina 1923–1945, k. č. 5, sg. 2678/1925 prez.
[11] Štátny archív Žilina, fond Veľká obec Žilina, k. č. 30, sg. 12560/1927; Štátny archív Žilina, fond Veľká obec
Žilina, k. č. 32, sg. 14220/1927.
[12] Štátny archív Žilina, Okresný úrad Žilina 1923–1945, k. č. 27, sg. 207/1935 prez.
[13] Zborník SNM: Etnografia, s. 29.
[14] Štátny archív Žilina, fond Veľká obec Žilina, k. č. 71, sg. 27413.
[15] Zborník SNM: Etnografia, s. 30.
[16] Zborník SNM: Etnografia, s. 32.
[17] Tamtiež, s. 32.
[18] Štátny archív Žilina, fond Okresný úrad Žilina 1923–1945, k. č. 4, sg. 411/1925 prez.
[19] Zborník SNM: Etnografia, s. 40.
[20] Štátny archív Žilina, fond Mesto Žilina, k. č. 101, sg. 1153/1922.