Dôležitých bojov druhej svetovej vojny sa zúčastnili aj československí letci. Jedným z nich bol aj Ivan Otto Schwarz, ktorý bol pri najväčšom úspechu čs. letectva počas druhej svetovej vojny. Napriek tomu je mnohým toto meno neznáme. Zastávam názor, že je dôležité, aby sme nezabudli na príbehy hrdinov, ktorí sa postavili nacistickému režimu, preto som sa rozhodol napísať túto prácu.
van Otto Schwarz sa narodil 11.12.1923 v Bratislave do významnej židovskej rodiny bytčianskeho právnika Oskara Schwarza a jeho manželky Anny Schwarzovej. Narodený bol síce v Bratislave, kvôli očakávanému náročnému pôrodu, ale väčšinu detstva prežil v meste Bytča, kde vyrastal spolu so svojou, o 10 rokov staršou sestrou Katarínou.[1] Jeho rodičia boli zároveň veľmi aktívnymi členmi židovskej komunity v Bytči.[2] Oskar Schwarz bol predsedom miestneho židovského spolku Chewra Kadischa, ktorý sa staral o miestny židovský cintorín a takisto aj o chudobných, chorých a starých židov.[3] Jeho manželka Anna zas bola predsedníčkou Židovského dobročinného spolku, ktorý sa venoval dobročinným akciám pre židovskú komunitu. Rovnako organizoval aj tanečné zábavy alebo vzdelávacie akcie.[4]
IPán Schwarz najprv býval so svojimi rodičmi v dome na námestí pri kostole, no neskôr sa presťahoval do novovybudovaného domu oproti bytčianskemu zámku. Navštevoval tu aj miestne školy. Najskôr to bola miestna židovská škola na Hurbanovej ulici a neskôr meštianska škola na ulici Eliaša Lányho. Rodičia ho zároveň viedli k športu, ku ktorému si už od mala vytvoril pevné puto. V lete častokrát splavoval na kajakoch Váh, venoval sa stolnému tenisu a súťažne aj vodnému pólu.[5] Na gymnázium sa rozhodol ísť do Ružomberka, no tu neurobil skúšky a nebol prijatý. Na druhýkrát už vstupné skúšky do gymnázia urobi, tentokrát do Spišskej Novej Vsi. Nakoniec však v roku 1938 začal študovať v Reálnom gymnáziu v Žiline.[6]V tomto období sa už začínala zhoršovať politická situácia, čo si veľmi dobre uvedomoval aj jeho otec. Ešte v roku 1937 poslal do Anglicka jeho sestru Katarínu, ktorá prebývala vo Walese na zámku Glynliffon u lorda Newborougha. Ivan ešte ostal doma v Československu, avšak krátko na to došlo k Mníchovskej dohode, preto nakoniec začiatkom roku 1939 odišiel v zapečatenom vlaku cez Nemecko až do Holandska, kde loďou pokračoval za svojou sestrou do Veľkej Británie. Ivanovi sa podarilo ujsť práve včas, keďže krátko na to vošli do platnosti protižidovské zákony a nariadenia, ktoré postihli aj jeho rodičov. Jeho rodičia nemali také šťastie ako on, a v roku 1942 boli nakoniec deportovaní do pracovného tábora v Seredi, kde prežili až do SNP. Po jeho vypuknutí sa im podarilo z tábora ujsť a do konca vojny prežili spolu s partizánmi v lesoch, kde sa ukrývali pred nemeckými okupantmi.[7] Ivan Schwarz medzitým pokračoval v stredoškolskom štúdiu v škole vo Winchestri, no len dovtedy, kým bol otec schopný posielať ďalej peniaze. Nakoniec kvôli protižidovským zákonom už nebol ďalej schopný financovať štúdium syna, keďže ich rodinný majetok bol zhabaný a vydražený.[8] Preto bol Ivan nútený prestúpiť do gymnázia, kde nemusel platiť školné. Tu ho však už zastihlo vypuknutie druhej svetovej vojny. Rozhodol sa vstúpiť do armády. Aby ho prijali, musel si pridať 2 roky, keďže vtedy mal ešte len 16 rokov. Na svoj vek však vyzeral vyspelo, preto bol prijatý a obliekol si zelenú uniformu. On však chcel leteckú – modrej farby. Jeho snom bolo stať sa letcom. Nato, že sfalšoval svoj vek, sa však veľmi rýchlo prišlo. Preto bol najprv nútený dokončiť si vzdelanie a potom ďalej pokračoval v kurzoch, kde bol zaúčaný za vojaka.[9] Po tom, ako sa začali v Anglicku vytvárať československé jednotky, si na podnet svojho veliteľa Ivan Schwarz podal žiadosť o presun k československým jednotkám, ktorej bolo vyhovené. Nakoniec bol 20.01.1941 prijatý k Československej brannej pomoci, kde pokračoval vo výcviku za vojaka.[10] Jedného dňa však prišiel na vojenskú základňu telegram o tom, že československé letectvo hľadá nových pilotov. Na tento telegram Ivan Schwarz okamžite zareagoval a bol prevelený do základne vo Wilmslow, kde sa obliekol do vysnívanej leteckej uniformy. Najprv bol poslaný do špeciálnej školy a neskôr na základňu Tain v Škótsku, kde prebiehal jeho výcvik za pilota a palubného radistu.[11] Dňa 4.11.1941 bol oficiálne prijatý k československým letcom RAF, avšak vo výcviku pokračoval až do júna 1942.
Po ukončení výcviku bol priradený k 311. československej bombardovacej peruti ako strelec a palubný radista. Po prvýkrát nastúpil do operačnej služby 29.11.1942.[12] Lietal najmä na lietadlách Vickers Wellington a nalietal vyše 4000 hodín. To však počas druhej svetovej vojny nebolo oficiálne možné kvôli prísnym rozpisom. On však častokrát lietal aj za svojich kamarátov, ktorí sa častokrát nestihli vrátiť na základňu z víkendu, za čo by ich stihol tvrdý trest. Lety zvykli trvať 12 – 13 hodín a nezaobišli sa bez komplikácii. Ivanovi Schwarzovi sa podarilo prežiť 3 havárie lietadla, pri ktorých bol blízko smrti.[13]V novembri 1943 bol povýšený na dôstojníka[14] a o mesiac na to sa zúčastnil na najväčšom úspechu československého letectva počas druhej svetovej vojny. Bol jedným zo 7 členov posádky, ktorej sa tento úspech 27.12.1943 podaril. V osudný deň bol na palube lietadla ako rádiotelegrafista a horný strelec. Úlohou posádky bolo nájsť a potopiť nepriateľské plavidlá. Po tom, ako vzlietli nad Biskajský záliv, vyčkávali na svoj ďalší cieľ. Tým sa nakoniec stalo nemecké plavidlo Alsterufer. Alsterufer prenášal, pre Nemecko veľmi dôležité zásoby wolfrámu, ktorý bol potrebný na výrobu munície.[15] Alsterufer sa snažil preplávať cez spojeneckú blokádu Atlantického oceánu, preto plával bez doprovodu a za rádiového pokoja. Takmer bol úspešný, no krytie odhalilo britské prieskumné lietadlo Short Sunderland. Kapitán lode však toto lietadlo spozoroval, a privolal na pomoc nemeckú flotilu. Pre Nemecko bol tento materiál veľmi dôležitý, preto poslali Nemci na pomoc leteckú peruť a aj lode vojnového námorníctva. Posily sa však dostali pod veľkú paľbu britského námorníctva, a preto boli nútené stiahnuť sa. Alsterufer preto musel sám čeliť najprv náletom 422. kanadskej perute a neskôr aj 201. britskej perute. Lodi sa však oba nálety podarilo prežiť bez poškodenia. Nakoniec bola na túto loď privolaná 311. československá bombardovacia peruť aj s Ivanom Schwarzom na palube lietadla. Posádke lietadla sa podarilo úspešne objaviť loď a následne spustili na loď ostrú paľbu. Po prvom prelete sa im loď nepodarilo potopiť, no po druhom prelete už bola posádka lietadla úspešná. Strela, ktorá sa dostala do útrob lode cez dieru v palube po prvom bombardovaní vybuchla v kuchyni a loď potopila zásluhou bombometčíka Zdeňka Hanuša, ktorý strelu vystrelil. Nakoniec lietadlo ešte spravilo posledný okružný let a posádka odfotila potápajúcu sa loď. Následne sa vrátili späť na základňu.[16] Na základni ich očakával celý pozemný personál. Bol to najväčší úspech československého letectva počas druhej svetovej vojny. Tento úspech rezonoval aj v britskej spoločnosti. Články o tomto úspechu sa dostali na titulné stránky viacerých britských novín a celá posádka vrátane Ivana Schwarza bola ocenená československým vojnovým krížom 1939.[17] Vďaka tomuto úspechu bolo 311 československej bombardovacej peruti umožnené zúčastniť sa aj na spojeneckom vylodení v Normandii – operácii Overlord. Za úlohu mali potopiť každé plavidlo, ktoré v to ráno plávalo na hladine prielivu La Manche. Dlhé hodiny lietali len 3-4 metre nad hladinou oceánu, aby ich nezachytili nemecké radary.[18]
Vďaka týmto úspechom sa Ivan Schwarz dočkal aj viacero povýšení. Dňa 24.11.1944 ho povýšili do britskej hodnosti Warrant Officer a 9.4.1945 bol menovaný do hodnosti podporučíka letectva v zálohe. V marci roku 1945 bol prevelený k Československému dopravnému letectvu a nakoniec k 167. britskej dopravnej peruti, kde lietal až do augusta 1945.[19] Po skončení druhej svetovej vojny sa Ivan Schwarz vrátil do Československa. Ako letec s množstvom skúseností dostal do správy dopravné letiská v Kbeloch a Ruzyni v Prahe. Po návrate sa zároveň zaujímal o osud svojich rodičov, a preto za nimi čo najskôr odcestoval do Bytče. Rodičom sa vojnu podarilo prežiť, avšak s podlomeným zdravím. Nastali aj komplikácie s majetkom, o ktorý prišli počas arizácie. Bývali len v jednej izbe svojho starého domu, ktorý im nechceli vrátiť arizátori. Ivan sa však postaral o uznanie nároku na dom, v ktorom rodičia bývali do roku 1947, kedy zomrel Oskar Schwarz. Jeho manželka preto odišla do Ružomberka za sestrou.[20]
Postupne sa však začala zhoršovať politická situácia a Ivan Schwarz bol kvôli tomu, že počas druhej svetovej vojny bojoval v západnom odboji označený komunistami za nedôveryhodného. Preto sa rozhodol na konci roku 1946 odletieť spolu so svojou budúcou manželkou Jarkou späť do Veľkej Británie.[21] Tu sa venoval podnikaniu, v ktorom sa mu úspešne darilo. Podarilo sa mu kúpiť dom v centre Londýna, kde žil so svojou manželkou Jarkou a dcérou Kristínou. Zároveň bol aj niekoľko rokov prezidentom Zväzu letcov slobodného Československa.[22] Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky ho vymenoval prezident Michal Kováč za generálmajora vo výslužbe.[23] V roku 2005 ho prezident SR, Ivan Gašparovič, vyznamenal štátnym vyznamenaním Rad bieleho dvojkríža vojenského druhu III. triedy.[24] Zároveň v roku 2009 vítal kráľovnú Alžbetu II., keď navštívila Slovensko. Na svoje rodné mesto Bytča nezanevrel a pravidelne ho po páde komunistického režimu navštevoval. Zároveň tu bol menovaný za čestného občana.[25] Väčšinu svojho života však prežil vo Veľkej Británii, kde nakoniec v Londýne 4.1.2018 vo veku 94 rokov zomrel ako posledný žijúci Slovák vo Veľkej Británii, ktorý slúžil v RAF počas druhej svetovej vojny.[26] V auguste 2023 mu v Bytči odhalili pamätnú tabuľu, aby sa na toho významného rodáka nezabudlo.
[1] FILEK, M. Bytčianske rozhovory, s. 36.
[2] VITKO, P. et al. Pokoriteľ Alsterufera, s. 29.
[3] Štátny archív v Žiline, fond MsNV Veľká Bytča, Kronika Veľkej Bytče.
[4] VITKO, P. et al. Pokoriteľ Alsterufera, s. 29.
[5] FILEK, M. Bytčianske rozhovory, s. 36.
[6] Štátny archív v Žiline, fond Štátne slov. reál. gym. J. Palárika v Žiline, Hlavný katalóg 1938-1939.
[7] VITKO, P. et al. Pokoriteľ Alsterufera, s. 50-51.
[8] Štátny archív v Žiline, fond Obvodný notársky úrad Veľká Bytča, sg. 5311/1947.
[9] VITKO, P. et al. Pokoriteľ Alsterufera, s. 40-41.
[10] Vojenský archív Trnava, vojnová vložka kmeňového listu I. O. Schwarza.
[11] FILEK, M. Bytčianske rozhovory, s. 38.
[12] Vojenský archív Trnava, vojnová vložka kmeňového listu I. O. Schwarza.
[13] FILEK, M. Bytčianske rozhovory, s. 42.
[14] Vojenský archív Trnava, vojnová vložka kmeňového listu I. O. Schwarza.
[15] Pozri https://druhasvetova.com/?p=armada/ceskoslovensko/311-ceskoslovenska-bombardovaci-perut [cit. 2023-08-20].
[16] VITKO, P. et al. Pokoriteľ Alsterufera, s. 69-70.
[17] Tamtiež, s. 70.
[18] VITKO, P. et al. Pokoriteľ Alsterufera, s. 101-102.
[19] Vojenský archív Trnava, vojnová vložka kmeňového listu I. O. Schwarza.
[20] V roku 1962 odletela za svojimi deťmi do Veľkej Británie na jednosmerný pas.
[21] VITKO, P. et al. Pokoriteľ Alsterufera, s. 135-137.
[22] Tamtiež, s. 177.
[23] Pozri https://www.valka.cz/topic/view/119872 [cit. 2023-08-25].
[24] VITKO, P. et al. Pokoriteľ Alsterufera, s.177.
[25] Rozhovor s M. Filekom zo dňa 6.1. 2023 v Bytči.
[26] Pozri https://www.mosr.sk/41127-en/zomrel-generalmajor-v-v-ivan-otto-schwarz/ [cit. 2023-08-20].