Narodila som sa a žijem v Žiline, v meste s bohatou históriou, ktorú písali nielen Slováci, ale aj iné národnosti, ktoré tu žili a žijú. Mesto skrýva v sebe množstvo zaujímavých historických budov, pamätníkov a tabúľ. Chodíme okolo nich a ani si neuvedomujeme, aká zaujímavá história sa v nich skrýva. Návštevníci Žiliny obdivujú ich nádheru, zaujímajú sa o to, kto ich postavil a prečo, zatiaľ čo mnohí z nás ani len netušia, aké skvosty sa tu nachádzajú. Jedným z nich je aj Rosenfeldov palác, ktorý dal vybudovať Ignác Rosenfeld. Priznám sa, že som vôbec netušila, kto to bol. Preto som sa rozhodla trochu hľadať a skúmať a získané informácie sprostredkovať aj svojim spolužiakom.
1 Ignác Rosenfeld
Narodil sa v roku 1850 a bol synom židovského obchodníka Jakuba Rosenfelda, ktorý s manželkou vychoval 11 detí. Jeho rodina vlastnila krčmu, obchod aj malú zasielateľskú firmu. Rodina si prenajímala byt č.30 na dnešnom Mariánskom námestí v Žiline. Ignácov najstarší brat Žigmund bol zrejme najúspešnejší spomedzi svojich súrodencov, pretože pôsobil ako riaditeľ veľkej banky vo Viedni. Ignác chcel byť taký úspešný ako Žigmund, preto založil vlastnú banku. Ignác bol vtedy veľmi mladý, mal len 20 rokov, preto potreboval pomoc od svojich blížnych. Rodina Jakuba Rosenfelda bola jedna z najbohatších rodín v meste, keďže v roku 1872 podľa zoznamu platili jedny z najvyšších daní.[1]
V roku 1880 sa Ignác oženil s Júliou Schlessingerovou z Orlového pri Považskej Bystrici. Ich manželstvo bolo bezdetné. Ignác v tomto čase síce pôsobil ako prosperujúci žilinský bankár, ale taktiež patril k významným predstaviteľom rozmáhajúcej sa žilinskej židovskej náboženskej komunity. Keď v auguste toho istého roku odsúhlasila Židovská náboženská obec svoje stanovy, stal sa Ignác Rosenfeld jej predsedom.[2] V tejto funkcii reprezentoval náboženskú obec, angažoval sa v politickom a verejno-politickom živote mesta. Bolo o ňom známe, že prispieva k všeobecným zbierkam pre chudobných a rodinám narukovaných počas I. svetovej vojny.[3]
Zomrel 22. augusta 1923 vo Viedni, jeho manželka zomrela o desať rokov neskôr. Spoločne sú pochovaní na židovskom cintoríne v Žiline.
2 Založenie banky a jej história
Ignác Rosenfeld založil banku v roku 1870 a sídlila na dnešnom Mariánskom námestí neďaleko od Ignácovho rodného domu. Bol to prvý finančný ústav v Žiline. Jej základný kapitál bol 60 000 zlatých a už rok po založení mala obrat 752 554 uhorských forintov. Spočiatku niesla názov Žilinská sporiteľňa. Manželia Rosenfeldovci si v roku 1897 kúpili pozemok so starším domom na vtedajšej ulici Gabriela Bároša – dnes Hurbanovej ulici č. 28 a v roku 1907 tu nechali postaviť secesnú budovu banky- Rosenfeldov palác.[4] Po Ignácovej smrti vlastníctvo prešlo na jeho manželku, ktorá budovu banky predala, a tak sa dostala do vlastníctva rôznych bánk a poisťovní, napr. Banky československých légií v Prahe. Od roku 1958 prevzal správu nad budovou Krajský dom pionierov v Žiline, ktorý sa po zrušení kraja v roku 1960 premenoval na Okresný dom pionierov a mládeže. November 1989 značil pád komunistického režimu, preto bol názov budovy pozmenený na Okresný dom detí a mládeže. V roku 2002 bol premenovaný užívateľom budov na Centrum voľného času Spektrum a o rok neskôr prešla táto inštitúcia spolu s budovou pod mesto Žilina. Dňa 21. júna 2004 mesto Žilina vyhlásilo budovu za mestskú kultúrnu pamiatku a až v roku 2009 bol Rosenfeldov palác rozhodnutím Ministerstva kultúry SR vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.[5]
3 Charakteristika a situovanie budovy
Palác sa nachádza na dnešnej Ulici Jozefa Miloslava Hurbana. Táto ulica patrila koncom 19. a začiatkom 20. storočia k najvýznamnejším a najhonosnejším uliciam v meste. Ulicu obklopovali najmä kláštor františkánov s kostolom sv. Barbory, Bacherova vila, neologická synagóga, štátna dievčenská škola, reálne gymnázium, národná banka a ďalšie. Rosenfeldov palác navrhoval architekt Mikuláš Rauter.[6] Budova sa vyznačuje syntézou nastupujúceho nového štýlu, secesie, a doznievajúceho architektonického slohu, historizmu. Palác mal byť pôvodne zmenšenou napodobeninou zámku Belveder, ktorý sa nachádza vo Viedni. Počas obdobia, kedy bola budova využívaná ako Okresný dom pionierov a mládeže, palác chátral a dažďová voda, presakujúca cez poškodenú strechu, vážne znehodnotila interiér paláca. Pôvodné steny zdobené štukovaním boli prekryté olejovým náterom.
4 Exteriér a interiér budovy
Rosenfeldov palác je dvojpodlažný, čiastočne podpivničený a má aj podkrovie. Je založený na nepravidelnom pôdoryse v tvare písmena U. Hlavný vstup do budovy je situovaný z Hurbanovej ulice, no stavba je prístupná ďalšími dvoma vstupmi z dvora. Po stranách vchodovej dubovej brány sa nachádzajú kamenné piliere, ukončené iónskymi hlavicami, ktoré podopierajú masívny kamenný balkón. Veľké a tvarovo komplikované okná sú vybavené roletovým systémom. Fasáda paláca je zdobená ľudskými tvárami, ale i kvetinovými motívmi. Budova má manzardovu strechu s nárožnými vežami s dekoratívnymi klampiarskymi, sochárskymi a ornamentálnymi detailmi.
Za dubovou bránou sa otvára klenutý prechod do dvora s dvojramenným schodiskom, sprístupňujúcim prízemie východného a západného krídla a obytné druhé podlažie paláca. Bohatá dekoratívna štuková výzdoba, mramorové stĺpy s iónskymi hlavicami, schodisko a veľké okná s leptanými sklami zo vstupnej haly tvoria najreprezentatívnejší priestor paláca. Veľké delené okno je pieskované a okrem rastlinných motívov tu môžeme nájsť ženskú tvár, iniciály Ignáca Rosenfelda a tiež rok výstavby budov. Nad schodiskom sa rozprestiera neprirodzene vysoký strop s honosným kvetinovým zdobením.
Miestnosti východného a západného krídla boli pravdepodobne využívané pre potreby banky. Sú relatívne strmé s jednoduchou maliarskou výzdobou. Druhé nadzemné podlažie slúžilo ako obytný reprezentatívny priestor Rosenfeldovcov. Stropy jednotlivých sál sú zdobené historizujúcou alebo secesnou štukovou výzdobou. Pôvodné zariadenie paláca sa nezachovalo, pretože po smrti Rosenfeldovej manželky bolo rozpredané vo verejnej dražbe. Zopár kusov zariadenia sa však zachovalo, je to hlavne drevený intarzovaný obklad stien dvoch hlavných salónov a kus historizujúceho nábytku v hale obytného podlažia.
5 Rekonštrukcia paláca a jeho súčasnosť
Od roku 2011 nebola budova nijako využívaná. O štyri roky neskôr sa začala jej rekonštrukcia, ktorá trvala takmer dva roky. Na obnovu žilinskej pamiatky čerpalo mesto eurofondy a príspevok z Nórskych fondov. Z budovy zmizli všetky nepôvodné prvky a nevhodné prestavby, aby mohla opäť vyniknúť pôvodná výzdoba a detaily. Vďaka súčasnej rekonštrukcii sa palác zachoval pre budúce generácie takmer v pôvodnom stave s mnohými umelecko-remeselnými detailmi, akými sú napríklad pôvodné okná, dvere, unikátna kolekcia svietidiel, drevené obloženie, štukatérska výzdoba interiérov, pôvodné svietidlá, vitrážové leptané sklá okien, monumentálne hlavné schodisko s mramorovým zábradlím, kovové zábradlie zadného schodiska, ale aj kovaný plot s hlavnou bránou i zaujímavá kolekcia radiátorov. Pôvodná strešná krytina, štiepaná bridlica, bola nahradená plechovou.
Všetky pôvodné prvky boli zachované, obnovené reštaurátorským alebo umelecko-remeselným spôsobom. Reštaurátori sa snažili prinavrátiť budove architektonický vzhľad z obdobia roku 1907. V súčasnosti sa budova používa na reprezentačné a spoločenské účely. Konajú sa tu výstavy, prednášky, premietanie filmov, koncerty, verejné akcie, komentované prehliadky a ďalšie podujatia. Stalo sa akousi tradíciou, že sa tu konajú krásne romantické svadby. Vzhľadom na súčasnú pandemickú situáciu nemôže byť Rosenfeldov palác ako kultúrny stánok Žiliny využívaný tak, ako by mohol a ako si už Žilinčania zvykli.
V podkroví je expozícia bábok, ktoré vznikli v žilinskom Bábkovom divadle, a v spodných častiach knihárska dielňa Lidy Mlichovej, dcéry umeleckého kníhviazača českého pôvodu, Jana Vrtílka.A čo povedať na záver? Keby nebolo rozsiahlej židovskej komunity, ktorá najmä v medzivojnovom období sa zaslúžila o ekonomický a kultúrny rozvoj mesta, nemali by sme dnes ani tento skvost secesnej architektúry, akým je Rosenfeldov palác.
Autorka: Emília Juritková
Konzultantka: PhDr. Alica Virdzeková
Gymnázium, Varšavská cesta 1, 01008 Žilina
[1] Štátny archív v Žiline so sídlom v Bytči, fond Mesto Žilina,sg.1872/124.
[2] FRANKL, P., FRANKL, P. Židia v Žiline, s. 382.
[3] FRANKL, P., FRANKL, P. Židia v Žiline, s. 44.
[4] GROMA, P.-NOVÁK, M.-ŠTANSKÝ, P. Žilina, Genius Loci, s. 47.
[5] Tamtiež, s. 48.
[6] Tamtiež, s. 47.