Spišská Sobota bola kedysi významnejšia ako Poprad. Vďaka trhom remeselníkov, získalo mestečko významné postavenie. V sobotu sa tu konali trhy, boli centrom cechov čižmárskeho, krajčírskeho, kožušníckeho. K významným pamiatkam patrí Kostol svätého Juraja. Je spolu s renesančnou zvonicou. Hlavný oltár je dielom Majstra Pavla z Levoče.
Žili tu aj známe osobnosti. V 17. storočí žila v Spišskej Sobote rezbárska rodina Grossovcov, z ktorých vynikol Pavol Gross. Svetoznámi sa stali ďalší sochári: Fridrich a Ján Brokoff. Ján sa preslávil sochou svätého Jána Nepomuckého na Karlovom moste. 18. storočie sa v Spišskej Sobote spája s osobou cestovateľa, dôstojníka a kráľa Madagaskaru, Mórica Beňovského. Umelecké nadanie a snáď aj remeselné tradície vychovali vo svojom prostredí významného architekta Gedeona Majunkeho a mnohé ďalšie osobnosti.
V histórii Spišskej Soboty je veľa významných dátumov, ktoré ovplyvnili jej vývoj. Medzi ne určite patrí rok 1271, v ktorom mestu boli udelené mestské práva kráľom Štefanom V. V roku 1474 pobudol v meste kráľ Matej Korvín na ceste do Spišskej Starej Vsi. Pre Spišskú Sobotu boli tragické roky 1545, keď vyhorela takmer polovica námestia a veža kostola a rok 1775, keď vyhorelo celé mesto a o život prišlo štrnásť ľudí. Po znovupostavení mesta sa jeho podoba zachovala dodnes. Postavenie Spišskej Soboty v spoločenstve miest Popradu, Veľkej, Matejoviec a Stráž bolo dominantné až do roku 1923, do otvorenia Košicko- Bohumínskej železnice. Najväčší rozvoj Spišskej Soboty nastal po prvej svetovej vojne. Vzrástol počet domov a obyvateľov, od roku 1921 zo stopäťdesiat do roku 1945 na dvestodvadsať. Aj to bolo z dôvodu rozsiahlej výstavby novej časti Spišskej Soboty. Po roku 1950 sa najskôr vybudovali ulice Chalúpkova, Palárikova, Brokoff. V súčasnosti žije na námestí iba 71 obyvateľov.
V Spišskej Sobote sa zachovali mnohé významné umelecko – historické pamiatky, urbanistický ráz mestečka ostal v podstate renesančný, ako bol obnovený po požiari. Domy s klenutým podchodom, s dvojitou strechou predĺženou nad chodník, predĺžené odkvapové rúry, vystupujúce zo striech až ponad chodník, resp. promenádu, slúžiacu na prechádzky aj počas daždivých dní a na prechod obyvateľov, tzv. suchou nohou na svätú omšu.
Viete, že na zvonici sú vyobrazené zamračené tváre dvoch tureckých bojovníkov? Ich zachmúrené tváre znamenali, že sa im nepodarilo dobyť Spišskú Sobotu.
Viete, že Móric Beňovský mal manželku? Že nie? Volala sa Zuzana Anna Hönschová a bývala v Spišskej Sobote.
Dúfam, že sa Vám moja prechádzka stredovekým námestím páčila a prijmete tak moje pozvanie do Spišskej Soboty.
Dominika Sedmáková, 3. K
Odborné učilište internátne, Šrobárova 20, Poprad